Naučme sa odpúšťať

22.06.2014

Je až s podivom, ako vyčerpávajúco dokázal autor spracovať takúto náročnú tému na takom malom priestore.
Problémy partnerskej (manželskej) zrady, rodina a problematika vzťahov v nej (rodičia a deti, príbuzenské vzťahy), priateľstvá. Odpustenie ako záležitosť osobná, prípadne kresťanská, ale aj v sociálnej sfére (teda odpustenie celej spoločnosti).

„Súčasný svet odmieta milosrdné postoje a tvrdí, že namiesto milosrdenstva je potrebné nastoliť spravodlivosť. Ján Pavol II. hovorí: „Milosrdenstvo sa často predstavuje ako niečo, čo obmedzuje a ponižuje človeka. Moderná spoločnosť, ktorá všetko postavila na dokonalú techniku a organizáciu, nám chce akoby navravieť, že všetko môže fungovať dokonale a bezchybne, a tak v konečnom dôsledku nebude potrebné nijaké milosrdenstvo a nijaké odpúšťanie” (Dives in misericordia 2). Okrem toho sa prebudil v ľuďoch veľký cit pre spravodlivosť. Lenže túžiť po spravodlivosti bez milosrdenstva je veľmi nebezpečné, do čistého boja za spravodlivosť sa môže votrieť nedorozumenie, nenávisť a krutosť. Preto nie je správne tvrdiť, že v spoločnosti má byť len spravodlivosť. Dejinná múdrosť, ktorú pápež spomína, hovorí o tom, že konať všetko len v mene najvyššej spravodlivosti môže byť napokon aj veľmi krutá nespravodlivosť. Teda požiadavka, aby vzťahy medzi ľuďmi a v spoločnosti boli oslobodené od milosrdenstva a upevňované iba samou spravodlivosťou, nie je správna.“

„Prejavovať milosrdenstvo, odpustenie nie je ponižovaním človeka alebo udržiavaním rozdielov medzi ľuďmi. Mnohí stotožňujú odpustenie s ponížením. ... Podobenstvo o márnotratnom synovi však ukazuje, že skutočné milosrdenstvo sa neteší z poníženia toho, kto sa vracia, ale teší sa z toho, že mu bola prinavrátená jeho dôstojnosť. Milosrdenstvo, ktoré ponižuje alebo drží v ponížení iných, nie je skutočné. Opravdivo sa odpúšťa tak, aby sa pomohlo rastu človeka v dobre a v jeho dôstojnosti.“

Túto knižku som prečítal popri „Božom blude“ R. Dawkinsa a napadlo ma vtedy, že keby ľudia ako pán Dawkins neboli vo svojej pýche natoľko intelektuálne povznesení a dokázali by svoju pozornosť aspoň na chvíľu upriamiť aj na takúto, hoci svojím rozsahom skromnú, literatúru, snáď by mohli pochopiť, o čom to kresťanstvo (ktorým tak hlasno pohŕdajú) v skutočnosti je.