Nebezpečný národ
Robert Kagan
Každý, kdo sleduje dění v Iráku nebo diskuse o radarové základně v Brdech, by si měl přečíst knihu o prvních dvou staletích americké zahraniční politiky. Dějiny USA jsou plné paradoxů: kolonisté dychtící po další půdě přiměli Velkou Británii ke střetu s Francií, aby pak na válkou oslabené Británii vybojovali za rozhodující podpory absolutistické Francie nezávislost své liberální republiky. Deklarace nezávislosti hovoří o právu na život, svobodu a hledání štěstí, pokud ovšem nejste „krvelačný indiánský divoch“ nebo černý otrok. Kagan nic z historie své země nezamlčí, přesvědčivě však ukazuje, jak univerzalistická liberální ideologie přispěla k tomu, že pokud se USA staly národem nebezpečným, musel se jich obávat především Hitler, Stalin a jejich předchůdci či učedníci.... celý text
Literatura naučná Historie Politologie, mezinárodní vztahy
Vydáno: 2008 , NLN - Nakladatelství Lidové novinyOriginální název:
Dangerous Nation, 2006
více info...
Přidat komentář
Túto knihu som pomerne dlho zháňal. V ponuke antikvariátov sa vôbec nevyskytuje. Až som ju nedávno náhodou zadal do známeho nákupného vyhľadávača a ajhľa- jeden internetový obchod ju mal v ponuke a novú! Tak sa mi nakoniec, i keď trochu s oneskorením dostala do rúk.
A oplatilo sa byť vytrvalý. Kniha podrobne mapuje politickú históriu Spojených štátov amerických v rozmedzí od roku 1700 do r. 1900. Prvá kapitola popisuje vývoj pred ustavením nezávislosti, ďalšie sa venujú už samotnému vzniku štátu a jeho následnému politickému vývinu. Autor podrobne rozoberá vnútorné politické zápasy a ich prepojenie so zahraničnou politikou. V knihe búra mnohé mýty- napríklad tie o izolacionizme Ameriky či o ľahostajnosti Američanov k vonkajšiemu svetu. Podrobne analyzuje jednotlivé dôležité medzníky politického života, podhubie všeobecne známych udalostí, ako bola expanzia na kontinente, občianska vojna, americko-španielska vojna ale i mnohých ďalších.
Kniha je mimoriadne vyvážená. Autor je poctivý v tom, že americký štát a jeho históriu neadoruje, ale ani ju povrchne a populisticky nezatracuje. Podrobne sa venuje i menej slávnym kapitolám v histórii svojej krajiny. Genocídu indiánskeho obyvateľstva či desaťročia otrokárstva v už modernej dobe iste zarámovať nemožno. Ovšemže jednou zo základných motivácii národa v pochode na západ bola túžba po obohatení a zisku. Ale nielen to. Veľmi silný vplyv v americkej histórii mali i abstraktnejšie ideály, vyššie morálne faktory, republikánske hodnoty a osobné práva a slobody človeka zakotvené v Deklarácii nezávislosti. Tú prezident Lincoln vyzdvihol nad samotnú ústavu štátu, v ktorej bolo zakotvené otroctvo. Tento idealizmus bol nemenej dôležitý nielen v rozhodovaní politikov ale aj v utváraní verejnej mienky širokých vrstiev obyvateľstva.
Avšak európsky pohľad na americkú politiku bol vždy iný a nutne skreslený. Cynickí Európania málokedy chápali mieru idealizmu v americkej politike a činoch. Preto ich vždy interpretovali a dodnes interpretujú z tejto perspektívy. V lepšom prípade ich mali za naivných rojkov, v horšom prípade za pokrytcov, ktorí za vznešenými ideálmi skrývaju ziskuchtivosť a túžbu po moci. Tieto prízemné motívy mohli byť v pozadí prítomné, avšak neboli jedinou ich motiváciou a azda ani nie najdôležitejšou. Dakedy boli motívy k činom, konfliktom či vojnám oveľa ezoterickejšie a ťažko uchopiteľné- patrilo k nim mimo iné i túžba po uznaní moci a postavenia veľkého národa, túžba po sláve, presadenie svojho typu zriadenia a podobne. Hendikepom Američanov možno bolo ich absolútne presvedčenie o nadradenosti svojho politického a spoločenského systému. Ťažko potom znášali nevďačnosť a nepochopenie u "zaostalejších" národov a krajín, s ktorým sa nutne stretávali pri presadzovaní svojej moci a svojho pohľadu na svet.
Osobne som nemal hlbšie znalosti o ranej histórii USA, o to viac prekvapivých postrehov mi kniha poskytla. Táto história ovplyvňovala politiku Spojených štátov i v 20. storočí a ovplyvňuje ju zrejme do súčasnosti. Mnohé udalosti moderných amerických dejín majú svoje paralely alebo východiská v 19. storočí. To umožňuje vidieť novšie udalosti trochu v inom svetle a z iného uhla pohľadu. Spojené štáty si netreba idealizovať, ale rovnako hlúpa je aj ich démonizácia a očierňovanie. Módni antiamerikanisti o histórii svojho objektu nenávisti zrejme moc nevedia. Táto kniha môže poučenému človeku rozšíriť obzor a snáď i nabúrať niektoré zakorenené predsudky.
Kagan se věnuje v této knize zahraniční politice USA do roku 1898. Sleduje ohromující expanzi, kterou si země prošla, od etablujiciho se státu až k celosvětové mocnosti. Konfrontuje idealistickou, liberalistickou a republikánskou rétoriku na níž je USA založena s reálným vývojem. USA je v tomto historickém porovnání zemí plnou rozporů a její historie sledem paradoxů. Výborná kniha, mělo by se jednat o první díl plánované dvoudílné práce.