Necudné rozhovory

Šestnáste storočie, tzv. Cinquecento, je v talianskej literatúre tým, čím je v latinskej literatúre storočie Augustovo alebo vo francúzskej obdobie Ľudovíta XIV. Aj ono prevzalo meno štedrého podporovateľa písomníctva a nazýva sa storočím Leva X. Nesie sa v znamení rozkvetu svetskej literatúry so všetkými životnými prvkami humanistickej kultúry — obohacuje sa čoraz väčšmi kritickým duchom a zmyslom pre postihovanie dejinných súvislosti, ako aj skvelou formou. V tomto období vznikli aj slávne I Ragionamenti (Rozhovory) Pietra Aretina, klasika talianskej literatúry 16. storočia, básnika, satirika a dramatika, autora epigramov, pre ktoré ho nazvali „bič boží“. Najmä v pôvodnej, neupravenej podobe ide o rozhovory skutočne necudné, o dialógy žien pochybnej povesti, ktoré vyvreli v jeho pracovnej dielni ako horúca láva a ako celok sa rozliali vo fresku sýtych farieb, hýriacu bohato; živou, zvlnenou malebnosťou. Ako to, že Aretino vedel toľko toho povedať o živote a osudoch týchto žien? Nie je to jeho vlastná úzkosť, doznievanie spomienok na vlastný pôvod, na pestré a dobrodružné úsilie vymaniť sa z neistého položenia, obáv? Zabíjať trpkosť z nízkeho pôvodu, ukájať hlad po peniazoch, utrácať a vedieť požadovať a vytĺkať aj mlčaním pera zlato z bohatých vreciek — to bolo jeho umenie. Zlaté storočie nedovoľuje odpočívať, Aretino nechcel živoriť a bojoval o život zbraňou svojho umenia. To krásne storočie, ako rozpuklo v kvet, v tej chvíli spelo ku koncu. A Aretino, tak ako ho zobrazuje, akoby mu svietil vo veľkom tušení na zánik.... celý text