Nemecká krv
Erika Jarkovská
https://www.databazeknih.cz/img/books/54_/541304/bmid_nemecka-krv.jpg
5
3
3
Dej historického románu Nemecká krv sa začína v období, keď sa osídľovali oblasti niekdajšieho Uhorského kráľovstva. Podstatná časť je zasadená do prvej polovice dvadsiateho storočia a očami hlavných protagonistov približuje nielen ich osudy, ale aj udalosti v obci Turček, ležiacej v oblasti nazývanej Hauerland. Rosina vo viere, že Boh žehná odvážnym, nasleduje manžela do neznámeho Uhorska. V rodnom Augsburgu ponechá osudu mladších súrodencov, o ktorých sa starala po smrti matky. Ignatz sa ožení so svojou životnou láskou napriek vôli rodičov. Tým pretrhne rodinné väzby do takej miery, že vzájomné hriechy a krivdy sa nikdy nedočkajú odpustenia. Anastasia s manželom sa pokúsia aj o nemožné, len aby získali späť nielen dom, ktorý im zrekviroval štát, ale aj deti, násilne odvezené na prevýchovu do Nemecka. Anton ostane bez príbuzných, zakúsi mnoho príkorí a poníženia, aby ako dospelý zistil, že málokto a máločo býva iba dobré či zlé a že sa nebo môže odrážať aj v kaluži. Hlavní hrdinovia románu sú skutoční autorkini predkovia. Neurobili dieru do sveta, nezanechali významné objavy, umelecké diela ani závratné majetky. Avšak ostali po nich potomkovia, spomienky a rodinné hodnoty – ako po iných karpatských Nemcoch, ktorí celkom prirodzene považovali Slovensko za svoju domovinu. Citlivo vyrozprávané životné príbehy, poznačené silnou túžbou po slobode a uznaní identity, a to najmä po skončení druhej svetovej vojny, akiste chytia za srdce nejedného čitateľa.... celý text
Přidat komentář
Štítky knihy
Autorovy další knížky
| 2016 |  Spútaná divočinou |
| 2022 |  Deväť - príbeh Ďatlovovej výpravy |
| 2015 | Mŕtvi nemôžu milovať |
| 2018 | Sny vo vetre |
| 2017 | Posledný potomok |
"Mama s obľubou vravievala, že Boh vedie iba toho, kto to chce. Ostatných gúľa po ceste ako kamene-raz tu a raz tam. Volám sa Rosina, mám pätnásť rokov a o osude nás, Langových detí, nemám ružové predstavy. Neodvratne smerujeme k úpadku ako kameň hodený z Perlachu..."
Najnovší román Eriky Jarkovskej je príbehom autorkiných predkov, potomkov obyčajných ľudí nemeckej národnosti, ktorí z rôznych dôvodov opustili svoju pôvodnú domovinu a usadili sa na našom území. Rozprávanie začína v čase, keď Bratislava niesla názov Posonia a rieka Dunaj sa volala Danubius alebo Donau. Ľudské osudy, ich bolesti a trápenia, či radosti sa odohrávajú prevažne v Turčeku a priľahlej oblasti.
V knihe s akurátnou hrúbkou som sa stretla s viacerými postavami.Každá kapitola začína citátom/ čo sa mi veľmi páči/ a rozpráva príbeh jednej. Postupne, v časovo nadväzujúcom deji som sa zoznámila s Rosinou, Ignatzom, Anastásiou, Antonom a mnohými ďalšími- so skutočnými osobami, aj fiktívnymi. A ako je autorkiným dobrým zvykom, v doslove je vysvetlenie, ktoré sú ktoré.
A keďže patrím k milovníčkam historických románov, potešil ma aj fakt, že okrem príbehu ľudí, som mala možnosť sledovať aj príbeh píly, ktorá kedysi v Hornom Turčeku poskytovala možnosť zárobku robotníkom okolitých obcí, Kremnice, či obyvateľom Turčianskych Teplíc. A nielen to. Je málo beletrie, ktorá približuje naše dejiny podobným spôsobom ako Nemecká krv. V tomto románe som sa dozvedela o mnohých veciach ,o ktorých som nevedela /napr. nosenie bielej hviezdy s hákovým krížom/.Odísť za lepším životom do neznáma, či vrátiť sa na miesto, kde nie ste celkom vítaný, je odvážne. No bez obrovskej viery v seba, či ochoty znášať aj nepredvídateľné, to nejde. Áno, dejiny ospevujú kráľov a hrdinov, ale dejiny tvoria aj ľudia žijúci neokázalé životy- milujú, plánujú, snívajú... Moji starí rodičia, vaši rodičia, cudzie deti...
Bol to jedinečný zážitok. Teším sa na ďalší príbeh.