Nepřítel před branami - Habsburkové a Osmané v bitvě o Evropu

Pozrel som si viacej komentárov na databazeknih, aby som neprestrelil a nedal tých hviezdičiek akosi pomenej neúmyselne. Keďže úplne všetci – aspoň tí, ktorých som pozrel – hodnotia do hviezdičiek nielen obsah knihy, ale aj preklad a korektúry (napr. vidieť pri Hellerovej knihe Zavíráme!), obálku knihy, väzbu... tak som si povedal, že teda ohodnotím (túto) knihu takto aj ja.
Milí českí prekladatelia si snáď robia srandu, však? Alebo nebodaj sám autor? V knihe som sa dočítal, že cisár Leopold I. sa z Viedne do Prešporku dopravil vlakom. Najprv som si myslel, že ide o preklep, ale nie, o stranu ďalej, keď sa cisár vracia z Prešporka do Viedne, je tiež napísané, že sadol do vagóna vlaku. A teda, boli prvé vlaky až v roku 1815, ako sme sa učili v školách, alebo už boli zabehnuté v roku 1683?
Preklepy rokov 1683 a 1863 riešiť nebudem. Stane sa. ...alebo nie?
Pojem „Slovensko“ sa v registri na konci knihy nenachádza. Pojem „Maďarsko“ a „Uhri/Maďari“ sa nachádza cca 70x. „Vzdelancom“ odporúčam najprv načítať aspoň základy dejín Rakúsko-Uhorska. Uhorsko bolo Slovensko a Maďarsko dokopy. To ako keby som povedal na Česko, že je Rakúsko, kde je kôlňa na cechy (cech ako stavovská organizácia remeselníkov istého remesla za feudalizmu). A ospravedlňovať, že dnešný svetový názov „Hungaria“ je Maďarsko a preto nastal preklep... no hej, také možno povedať, ale pri písomke žiačika na prvom stupni ZŠ.
Prešporok/Bratislava si žije vlastným životom, akoby nepatrilo žiadnej krajine, akoby sa pomaly ani nenachádzalo na mape Európy. Milé.
Odkedy existoval pojem „Ukrajina“? Hm! Tak na záporožských kozákov povieme Ukrajinci, ale na Slovákov nepovieme ani Horné Uhri, ale Maďari?
Ďalej, podľa knihy bol kežmarský gróf Imrich Tököly Maďar. Isteže, lebo severovýchodné slovenské kráľovské mesto Kežmarok sa nachádza v Maďarsku.
Šľachtický rod Esterházy, z ktorého pochádzalo niekoľko palatínov a v dobe, kedy sa odohráva bitka pri Viedni, je práve palatínom Pavol Esterházy, je bez šance, žeby sa spomenulo. Celkovo meno Esterházy sa spomenie 2x. Ešteže je to viac, ako spomenutá Pocahontas, tú spomenuli a mali za potrebu dať do registra len 1x.
Je síce milé, že, ako píše kniha, Kara Mustafa nebol skúsený vojvodca, ale prečo potom o odstavec nižšie pod touto vetou je napísané, že mal s vojnou bohaté skúsenosti a patril k ráznym veliteľom?
Albert Caprara a Aeneas Sylvius de Caprara boli bratia. Ó, isteže! Akurát, že jedného rodičia sa volali Massimo Anziani a Catherina Bentivoglio a druhého Niccolo Caprara a Vittoria Piccolomini. Ale už som pri tomto videl aj horšie, ako spájanie ich ako súrodencov: v nemenovanej súčasnej hist. štúdii erudovaného historika som sa dočítal, že to bola jedna a tá istá osoba (lebo skratky ich mien sú A. Caprara).
...a dočítal som sa ešte niekoľko podobných zaujímavostí.
Autor knihu písal vraj 20 rokov. Ak 220 strán (nepočítam register, mapky, záver) písal 20 rokov, je to 10 strán za rok. Na takú dlhú dobu písania spraviť také chyby je (trochu) hanba. Keby to bolo radené k fantasy/scifi, nepoviem pol slova, hoci možno ani nie, keďže G.R.R.Martina 6. kniha GOT má po 12 (13?) rokoch vyjsť o rok (2023) a nemyslím si, že bude mať 200 strán.
Kvalita knihy – lepená väzba v tvrdej obálke. Hrubé recyklované strany, ktoré pri neopatrnom zaobchádzaní z lepidla vyletia. Formát knihy nie je prirodzená A5 ani A4, takže aj toto robí (zbytočne) vyššiu cenu knihy.
Obálka knihy – prirodzený Slovart pri tlačení hist. kníh z toho obdobia (viď. slovenskú sériu Kapitán Báthory (autor. J. Červenák)) – na papierovom obale na vybratých farebných miestach parciálny lak a kresbička nejakej bitky v pozadí. To sa zopakuje aj na tvrdom obale, ale už bez parciálneho laku.
Téma knihy je 100násobne prekonaná slovenským historikom E. Vontorčíkom a jeho knihou „Bitka pri Viedni“, ktorá je cenovo rovnaká, no profesionálne historicky a remeselne spracovaná omnoho kvalitnejšie.

05.11.2020

Když jsem před lety knihu objevil, přečetl jsem ji nadšeně jedním dechem. Řada informací a celý příběh záchrany Vídně byl pro mě totiž zcela neobjevenou půdou. Nicméně nyní při druhém čtení jsem byl poměrně rozladěn. Samotnému obléhání metropole habsburské monarchie je věnován poměrně malý prostor. Tomu předchází poněkud nesourodý úvod s přehledem osmanských výbojů v minulosti, které je zejm. chronologicky poměrně zmatený. Překvapivě autorovi chybí také středoevropský kontext všech událostí a v podstatě reflektuje výhradně osmanskou stranu. Např. jednání o vzniku Svaté aliance naprosto vynechal. Věnuje se pak následným válkám, přičemž nezapře svou fascinaci Evženem Savojským. Tím knihu poněkud uměle natahuje a závěrečné kapitoly působí vyloženě nadbytečně. Je také poznat, že autor se soustředil hlavně na vojenské aspekty těchto událostí, což vytvořilo dosti neplastický obraz.