Nesmrteľná Henrietta Lacksová
Rebecca Sklootová
Volala sa Henrietta Lacksová, no vedci ju poznajú ako HeLa. Bola to chudobná černošská pestovateľka tabaku. V roku 1951 jej bez jej vedomia odobrali bunky, ktoré sa stali jedným z najdôležitejších nástrojov v medicíne. Mali nezastupiteľnú úlohu vo vývoji vakcíny proti poliomyelitíde, v klonovaní, mapovaní génov a ďalších vedeckých výskumoch. Henriettine bunky sa predávajú a kupujú po miliardách, ona však zostáva takmer neznáma a jej rodina nemá na zdravotné poistenie. Bestseller Nesmrteľná Henrietta Lacksová rozpráva strhujúci príbeh o konflikte etiky, medicíny a rasových rozdielov, o vedeckých objavoch a liečení vierou. Zároveň je to dojímavé rozprávanie o chudobnej rodine a jej vyrovnávaní sa s novou skutočnosťou, najmä o dcére Deborah, ktorá vyrástla bez matky. V závere knihy hovorí: „Neviem, ako odídem, ale dúfam, že pokojne. Jedno vám poviem: Ak nesmrteľnosť znamená večný život, netúžim po nej. Všetci ostatní by predo mnou starli a zomierali, iba ja by som bola stále rovnaká. Bolo by to smutné. Ale možno sa vrátim v podobne buniek HeLa, ako to spravila matka. Potom by sme mohli na svete spoločne konať dobro.“... celý text
Literatura světová Romány Zdravotnictví
Vydáno: 2012 , Ikar (SK)Originální název:
The Immortial of Henrietta Lacks, 2010
více info...
Přidat komentář
Literatura faktu nepatri medzi moje oblubene zanre, ale po tejto knihe som siahla. Bola pisana celkom zaujimavo, zaujala ma hlavna pribehova stranka knihy, ktora sa venovala zivotu hlavnej hrdinky a celej jej rodiny. Dobre su tieto kapitoly prestriedane s faktografiou, ta je pisana zrozumitelne aj pre laikov ako ja :-) velakrat som sa pocas citania pristihla pri rozmyslani, ako strasne trpela zena (a vsetci okolo nej vratane potomkov), vdaka ktorej sa teraz zachranuje mnozstvo zivotov.
Už viem, čo sú bunky HeLa. A aj kto bola Henrietta Lacksová. Strhujúci osobný životný príbeh bez cenzúry a úprav / to sľúbila autorka jej rodine/ sa prelína s príbehom o pátraní po pravdivých informáciách o tejto žene a jej bunkách. Niektoré zistenia boli šokujúce, napr. že tie bunky sa používajú dodnes a sú schopné ďalšieho delenia, či o medicínskych "pokusoch" na ľuďoch čiernej farby pleti, iného nábožestva, väzňoch, či duševne chorých. Zároveň som sa veľa dozvedela o vývoji medicíny v bunkovej oblasti.