Nevysloviteľné a iné konverzačné témy
Meghan Daum
Meghan Daum osobitým štýlom napísala desať silných textov, v ktorých sa konfrontuje s prežívaním smrti svojej matky, rozhodnutím nemať deti a každodennými otázkami, ktoré sú dnes zvyčajne zaobalené do zbytočnej sentimentálnosti. Podľa skratkovitej psychológie dnešných čias by sme sa z akéhokoľvek nešťastia či osobnej krízy mali vynoriť ako lepší ľudia. Ale čo ak to tak nie je? Témou, ktorá spája týchto desať textov je náš postoj k sentimentálnosti, romantizovaniu si niektorých životných postojov, ako aj ku kultúrnym tabu – nevysloviteľným a nemysliteľným predstavám.... celý text
Literatura světová Fejetony, eseje Biografie a memoáry
Vydáno: 2017 , InaqueOriginální název:
The Unspeakable: And Other Subjects of Discussion, 2014
více info...
Přidat komentář
Meghan Daum sa v desiatich esejách svojským (a zároveň veľmi zaujímavým) spôsobom dotýka citlivých, do istej miery kontroverzných tém. Búra stereotypné názory na život, sentimentalitu, vzťahy v rodine, smrť... Vynikajúce texty na zamyslenie sa a prehodnotenie našich hodnôt.
Nesentimentálne eseje o tom, že niekedy sa necítime natoľko sentimentálne, akoby sa od nás čakalo. Hneď úvodný text o vzťahu s matkou je dokonalý.
Eseje, ktoré zaujmú svojou úprimnosťou. Náhľad do myslenia autorky, ktorá má naozaj nekonvenčné životné postoje. Nemusíme sa s jej názormi stotožniť, avšak je veľmi zaujímavé a obohacujúce ich čítať.
Kniha zložená z esejí o živote autorky....niektoré boli silnejšie a niektoré slabšie a nezaujímavejšie. Pri čítaní bolo cítiť, že autorka je Američanka a určité pojmy, organizácie či speváci (napr. Johni Mitchell o ktorej bola celá esej) mi nič nehovorili a nedokázala som čítanie hlbšie prežívať a len som určité pasáže preletela. Prvá esej o vzťahu autorky a jej matky ako skoro jediná stála za prečítanie.
Pani Daum ma bavila. Nevšedný názor na svet, ktorý vôbec nezapadá do väčšiny v rámci Gaussovej krivky. A to je skvelé! Pretože nie každý človek prežíva isté spoločenské udalosti, tak, ako by sa to malo. Ale všetci sa pretvarujeme, pretože sa obávame, čo by na to povedali ostatní. A keď tu máme ľudí, ktorí si idú svojou cestou, väčšinou dostanú pretáčanie očami a poznámky a klebety. Obdivujem pani Daum za to, že popísala ako jej umierala mama, že bola schopná vnímať pozitívne aj negatívne stránky svojej mamy, že si dokázala uvedomiť, že mať dieťa je len spoločnesky vyžadovaný fenomén, a že v jej prípade by to neprinieslo žiadne sebanaplnenie. Daum nám predviedla čriepky zo života, o ktorých sa nehovorí a už vôbec nemôžete hovoriť o nich nahlas pred ostatnými.