Niekto sa nájde
Dušo Martinčok
https://www.databazeknih.cz/img/books/50_/504393/bmid_niekto-sa-najde-oul-504393.jpg
4
30
30
Desať príbehov o ľuďoch žijúcich v jednej bratislavskej bytovke. Do starého domu so zvláštnou modernou nadstavbou sa nasťahuje malý chlapec Oliver. Rád na špinavom schodisku vegetuje a číta si. V každom ďalšom príbehu má o rok viac. V niektorých sa len mihne, v iných je ústrednou postavou. Všetci ho poznajú, hoci sa často nepoznajú ani medzi sebou. Obyvatelia bytovky by boli najradšej ostrovmi sami pre seba, ale to sa nedá. Majú priveľa spoločného. Schody, stúpačky, dieru v streche. Zdieľajú spomienky, počujú svoje kýchnutia, nadávky, vzdychy pri milovaní. Vždy ich spájal dom, v ktorom žijú. A teraz aj tmavovlasý chlapec s knihou na schodoch.... celý text
Přidat komentář
Zvláštna kniha. Zhruba do polky ma to strašne štvalo, mal som dojem, že to nedám do konca, prišlo mi to strašne klišé-ovité a občas aj šablónovité. Postupne som však postavám a spôsobu písania prišiel na chuť, ale aj tak mám pocit, že je to skôr také "feel good" čítanie, na ktoré sa netreba až tak veľmi sústrediť. Na druhej strane, má to čosi do seba - to prepojenie generácií a ich svetov, celkom to funguje. Uvidím, či si na to za rok spomeniem.
Dojímavé krásno plné obyčajnej všednosti. Pripomína nám, že čakanie na to, čo nikdy nemusí prísť, či motanie sa v spomienkach nám bráni vnímať čaro prítomného okamihu.
A pritom na tom záleží. Byť tu a teraz.
"A nedovoľ tomu smútku, aby s tebou celkom splynul, dobre?"
Prvá päťhviezdičková kniha v tomto roku a som veľmi milo prekvapený, že sa jedná o poviedkovú zbierku od mladého slovenského autora Duša Martinčoka. Pri poviedkových zbierkach sa mi prakticky vždy stáva, že niektoré poviedky sa mi páčia viac, iné menej a to celkové hodnotenie vyjde ako priemer. V tomto prípade to však neplatí. Všetkých desať poviedok je výborných. Sú veľmi citlivo a ľudsky napísané, dojemné. Atmosféra v knihe je väčšinou nostalgická. Obzvlášť musím vyzdvihnúť poviedky Zoja sa vracia, Pre prípad dožitia a Kvety noci, sú naozaj výborné. Jednotlivé poviedky je potrebné čítať tak, ako sú zoradené v knihe. Každá má síce uzavretý dej, ale pri čítaní v inom poradí by ste sa pripravili o ich vzájomné prepojenie a tým aj o tú pridanú hodnotu. Zbierka obsahuje veľa krásnych myšlienok. Autorovi sa v nej podarilo prepojiť viacero dôležitých tém ako starnutie, osamelosť, ale aj intimitu, sexualitu a predovšetkým vzájomnú toleranciu a pochopenie. Úžasná kniha, ktorá chytí za srdce. Najlepšia poviedková zbierka akú som kedy čital. Určite všetkým odporúčam.
Desať príbehov, desať rokov v jednom bytovom dome. Jednotlivé poviedky boli venované stále inej postave, ale boli prepojené. V každej sa objavil Oliver, niekedy viac, niekedy menej. Citlivo napísané, veľmi pekná kniha.
Pěkná, moderní sbírka rámcově propojených povídek. Tím, že je každý příběh vyprávěn s porozuměním k dané postavě, se autorovi podařilo na různých tématech vytvořit prostředí plné tolerance a pochopení, ve kterém se může najít každý čtenář.
,,S lúčeniami treba zaobchádzať opatrne. Jedno z nich totiž bude posledné, a ty nikdy nevieš ktoré.
Krásna kniha, 10 poviedok ktoré sa spájajú v jednom bode - v bytovke na Kalinkovej ulici v BA. Ľudské osudy prepletené v jedno, plné lásky, smútku, hnevu a ľudského bytia.
Veľmi príjmená jednohubka, ktorá sadne možno aj pre menej otrlých čitateľov, ktorí práve tak často nečítajú, a mám taký pocit, že touto poviedkovou knihou by sa mohli celkovo na čítanie ako také viac naladiť. Nemyslím, že to bude dielo, čo vyhraje slovenskú Anasoft litera, ale i tak som rada, že sa zaradila do Top 10.
Parádne poviedky, súvisiace s bytovým domom v Bratislave. Citlivé, pútavé, dobre napísané. Chytili ma za srdce.
Sympatická sbírka deseti vzájemně provázaných povídek, jejíž ústředním motivem jsou příběhy obyvatel z jedné bratislavské bytovky. Ačkoliv se na první pohled může zdát, že se jedná o oddechovou četbu, každý z příběhů má svou hloubku a poselství. Autor má neotřelý styl psaní, samotné povídky jsou velmi jemně a citlivě napsané - dýchá z nich laskavost, nostalgie a v určité míře i osamělost bytí.
Citáty z knih si většinou nezapisuji, v tomto případě však udělám malou výjimku a jednu z myšlenek, která mě v díle oslovila a rezonuje ve mně i po dočtení knihy, si zde poznamenám: ,,S lúčeniami treba zaobchádzať opatrne. [...] Jedno z nich totiž bude posledné, a ty nikdy nevieš ktoré" (s. 241).
Moc, moc pekná knižka napísaná veľmi hravo a citlivo. Pán Martinčok dal do nej kúsok seba a svojho srdca. Čítanie som si veľmi užil, solídny debut.
Náhoda mi přihrála tuto krásnou, lidsky čistě napsanou o samotě a přátelství. Nádherná Slovenština bez zbytečných vulgarismů, jazykových novotvarů a všudypřítomných zkratek a anglických novotvarů. V konečném důsledku každý někoho potřebujeme, i když se tváříme , že to tak není.Nejcennější chvíle jsou ty nejobyčejnější a co prošvihneme je nenávratně pryč...
Niekto sa nájde
Zaujímavá kniha. Vedie k zamysleniu, ako sa vnímajú ľudia navzájom, len na základe pozdravu, úsmevu, pohľadu... A pritom každý má svoje problémy, špecifiká, tajomstvá, ktoré by mnoho vysvetlili, keby...