Noc, láska a poézia
Ján Smrek
Přidat komentář
30.11.-0001
vydané 1987 - tieto básne Smrek napísal v období druhej svetovej vojny, je to jeho utiekanie k žene, ako poslednému ostrovčeku lásky, ale aj tu sú jeho vyznania opradené oparom viníc a z ľúbostného vzplanutia vačšinou nezostane v temnej noci nič...
Autorovy další knížky
| 1983 |  Básnik a žena |
| 1933 |  Iba oči |
| 1934 | Cválajúce dni |
| 1965 | Nerušte moje kruhy |
| 1922 | Odsúdený k večitej žízni |
Zo všetkých slovenských básnikov, mám najradšej tvorbu Jána Smreka. Hoci je zaradený medzi autorov optimistických a bohémskych diel, či diel plných životného elánu, tento výber jeho básní pôsobí na mňa viac vážne, ťažšie, pesimistickejšie. Napriek tomu v každom jeho verši sa dá niečo ľúbe nájsť.
"Tu stojí jeden harlekýn, tam jedna kolombína, ich srdcia nehovoria nič, je to len pantomíma. "
"Nemá som. Neviem vravieť. Ja iba hľadieť viem, a v tom som skrytá. Ak niečo počuť chceš, tak počuj zvon. Noc bije dvanástu a už sa večnosť číta..."