Nočné správy
Dušan Mitana
https://www.databazeknih.cz/img/books/70_/70538/bmid_nocne-spravy-Hz8-70538.jpg
4
44
44
V Nočných správach (1976) sa opäť do popredia dostáva absurdita a ireálno. Touto knihou zavŕšil Mitana hodnotovo veľmi produktívne obdobie – jeho pripomenutím bolo súborné vydanie poviedok.
Přidat komentář
Všetko, čo ste mali radi na Psích dňoch, nájdete aj v Nočných správach. No tak, ako pribúdajú roky, aj tu je badať časový posun/vývin Mitanovho hrdinu. Ak v Psích dňoch to bol predovšetkým chlapec, mladík, tu je to už dospelý muž, často ženatý, s dieťaťom doma, alebo na ceste. Aj z toho vyplýva, že nech sú Mitanove poviedky akokoľvek absurdné (a že často sú, aj preto ho máme radi), vychádzajú zo života. Takže je tu badať posun k všednému životu, či naopak snaha o narušenie stereotypov. Po Mitanovsky. Najdôležitejšie zistenie: ”Tak, mám teda syna, ale stratil som ženu". A to je dobre, alebo zle, znie otázka :).
„Raz ráno, keď pršalo a zdalo sa, že celý deň neprestane, rozhodol som sa spáchať samovraždu. Na lačný žalúdok sa mi to však zdalo negustiózne, preto som vstal z postele. Zbadal som vajce. Naskutku som ho vypil. Surové. Medzitým však prestalo pršať, a tak som samovraždu nespáchal.“ - citát z poviedky Na prahu. Myslím že viac písať netreba. Mitana bol kráľ.
Nočné správy sú súborom poviedok, pri ktorých sa rozhodne nudiť nebudete. Mitana vie majstrovsky, a to na krátkom poviedkovom priestore, navodiť presnú atmosféru situácie a miesta. Autorov charakteristický štýl, vyznievajúci často akoby obyčajné konštatovanie, je plný typicky ironického humoru, nadhľadu, smiechu cez slzy i sĺz od smiechu. Nuž a pri záveroch jednotlivých textov, sond do niekoľkých životov a dní, človek žasne nad zručnosťou autora poviedky ukončiť (občas až ostanú ústa dokorán).
Mitanove poviedky sú famózne. Magické a nepochopiteľné, no musíte ich neustále čítať dokola.
Autorovy další knížky
| 2001 |  Psie dni |
| 1976 | Nočné správy |
| 1988 | Lampa s růžovým stínidlem |
| 1995 |  Miesto v príbehu |
| 2011 | Farby strachu |
Druhá Mitanova poviedková zbierka sa síce nesie v podobnom duchu ako Psie dni, ale už to nie je taká pecka. Autor dospel, oženil a rozmnožil sa, musel začať pracovať a živiť rodinu a tak aj jeho hrdinovia, minimálne v polovici príbehov. A tento príklon k všednosti negatívne poznamenáva aj imaginárnu sféru a to dokonca aj z opačného konca, pretože príbehy, v ktorých figuruje žena a deti, sú vyvážené tými, ktoré ulietajú k úplnému bláznovstvu a absurdite. Oba tieto trendy potom už v jeho tvorbe konštantne zostali, navyše sa k ním neskôr pridali ešte aj náboženské témy a prvá, svieža a netradičná, zbierka tak zostala naveky neprekonaná...