Normálni ľudia
Sally Rooney
https://www.databazeknih.cz/img/books/50_/502598/bmid_normalni-ludia-b9Y-502598.jpg
4
896
896
Literárny fenomén dekády! Jeden z najoceňovanejších románov súčasnosti. Jeden z najoceňovanejších románov súčasnosti. Víťaz Costa Novel Award za najlepší román roka 2018, nominácia na Man Bookerovu cenu za rok 2018 a množstvo ďalších cien. Connell a Marianne pochádzajú z jedného malého mestečka na západe Írska, no zdá sa, že tam sa podobnosť medzi nimi končí. Connell je v škole obľúbený, zatiaľ čo Marianne je samotárka. Marianne je z bohatej rodiny, Connel vyrastal bez otca a jeho matka je upratovačka. Keď však jedného dňa nadviažu rozhovor – síce trápny, no strhujúci – spustia lavínu, ktorá navždy zmení ich životy. Normálni ľudia sú príbehom o neprekonateľnej fascinácii, priateľstve a láske. O ľuďoch, ktorých vzájomná príťažlivosť a zároveň neznesiteľná vzdialenosť dovádzajú k poznaniu, že nemôžu byť spolu ani jeden bez druhého. Podáva svedectvo o tom, aké ťažké je zmeniť sa, stať sa tým, čo považujeme za „normálne“. A s dojímavou nehou odkrýva, ako nás život učí manévrovať v priestore medzi sexom a mocou, tendenciou zraňovať a byť zraňovaný, túžbou milovať a byť milovaný.... celý text
Přidat komentář
Marianne a Connell sa poznajú zo školy, majú však spoločné ešte niečo. Jeho matka chodí pravidelne upratovať dom Marianninej rodiny. V škole sa spolu nebavia. Connell chodí pravidelne pre svoju matku k Marianne domov, tam sa sa dajú do reči.
Príbeh je o tom, ako sa ich vzťah vyvíjal počas strednej a vysokej školy, o ich schadzaní a rozchádzaní.
Nedá sa poprieť, že sa navzájom priťahujú, to ale ešte nemusí nič znamenať. Kniha potvrdzuje, že vo vzťahu je dôležitá komunikácia. Niekedy nestačí ani to, možno ide o správne načasovanie.
Veľa recenzií hovorí, že je to len ďalší zamilovaný young adult príbeh. Možno na tom niečo je, ale ja ju s čistým svedomím odporúčam aj "starším" ročníkom. Žiadne sladké rečičky a naivita vás nečakajú. Okrem iného vidím pridanú hodnotu vo veľmi realistických konverzáciách medzi M a C.
Celkovo sa kniha veľmi príjemné čítala a hlavným postavám som držala palce.
Autorka okrem lovestory načrtla aj tému toho, čo je vlastne normálne a kto to určuje.
Nemôžem si pomôcť, ale pri čítaní sa mi neustále v hlave vynáral film/kniha "S láskou, Rosie".
Kde začať. Veľmi precenená kniha. Až natoľko, že dostala nomináciu na Man Booker Prize. Nepochopiteľné.
Aj klišé young adult príbeh priateľstva s výhodami sa dá napísať dobre, zaujímavo či inovatívne. Tu sa to nestalo. Kvalita knihy miestami hraničí s brakom, napísaná v štýle lepšieho stredoškolského slohu bez nulovej literárnej hodnoty. Vie vôbec autorka čo je to metafora? Ani to čo je psychologizácia postáv alebo ich motivácia. Veľmi mi to tam chýbalo. Občas mi to prišlo akoby zobrala kúsky amerických béčkových seriálov a poskladala ich dokopy. Z príbehu bolo jasné, že dve hlavné postavy majú medzi sebou hlboký vzťah, no vykreslený bol veľmi povrchne a plytko. Takisto naznačené závažné témy ako depresia, týranie či šikana, všetko akoby len kĺzalo po ľadovom povrchu a jemne ťukalo, či hladkalo a nechcelo dovoliť, aby tá vrstva ľadu praskla a poškodila sa. Sally, aj toto bola metafora!
Požičiam si vetu z knihy Trhlina v čase od Winterson, ktorú som paralelne čítala popri tejto a stačí na charakteristiku:
"Kluk potká holku, co má problémy - Šípková Ruženka, Zlatovláska." No a potom sa to obráti...
Absolútne som sa nevedela vcítiť do žiadnej situácie (okrem tej, keď Connor číta knihy) a celý čas som prevracala očami. Ak je toto obraz dospievajúcej generácie, tak tento svet teda čaká niečo oveľa horšie ako súčasná pandémia.
Zachytila som viac ráz porovnanie s knihou Osamelosť prvočísel, čo je vzhľadom na NP masterpiece a príde mi to priam urážlivé.
Premýšľala som, či by sa mi kniha páčila, keby som mala o 20 rokov menej, ale keď má človek už za sebou stovky dobrých kníh, nemôže niečo takéto plytké považovať za dobrú vec. Dočítala som s úľavou. Ak som niekoho urazila, tak ma to mrzí, ale stojím si za tým. Ďalšiu knihu od SR čítať nebudem. Hawk.
Uznávam, že nie som cieľová skupina, ale to nie je dôvod, prečo knihu hodnotím priemerne. Nemám nič proti young adult a tiež mi je jasné, že tento žáner stavia hlavne na príbehu a že nejaká umelecká hodnota ide väčšinou tak trochu bokom. Lenže, pokiaľ sa nemýlim, Normálni ľudia do kategórie YA oficiálne nespadajú. A tu vzniká malý problém, ako vnímať všetky tie ocenenia a knižné nominácie (všeobecný hype okolo nekomentujem), pretože pri toľkých ováciách sú isté očakávania namieste. Nie som literárny kritik, ale podľa môjho skromného názoru má tento román s hodnotnou literatúrou spoločné sakra málo. Spracovanie príbehu, sloh, štylistika – slabý priemer. Slovenský preklad – podpriemer (doslovný preklad afektovaných amerikanizmov „ó áno!“, „ó určite!“ vyskakujúcich z každej tretej strany pôsobil amatérsky, až obťažujúco...).
Ak by som mala môj celkový dojem charakterizovať jedným slovom, bola by to PLYTKOSŤ. Plytkosť prepieraných vzťahov, plytkosť hodnôt, na ktorých zúčastnené postavy stavajú svoju existenciu, plytkosť zhodnotenia dôsledkov ich činov. A korunu celému dáva pisateľská plytkosť....tak málo štylisticky vyzretý text som už naozaj dávno v rukách nedržala.
Aj z týchto dôvodov mi porovnávanie s Giordanovou Osamelosťou prvočísiel príde úplne mimo. Paralela s "inakosťou" charakterov hlavných postáv tam určite je, ale tam to končí. Viem si predstaviť, že ak by sa načrtnutého scenára zhostil Giordano, dopadlo by to úplne inak (keď dvaja robia to isté, nie je to to isté). Osamelosť prvočísiel je čitateľský zážitok, Normálni ľudia sú nositeľmi nahého príbehu. Sally Rooney má pred sebou ešte poriadne dlhú cestu.
Dobre napísané, no slovenský preklad sa teda nepodaril - obshahoval veľa bohemizmov, štylistických chýb.
Čo sa týka príbehu, dá sa povedať, že ide o výpoveď jednej generácie, samotné fungovanie mileniálov, zaradenie sa do spoločnosti, vzťahy... Definovala by som to skôr ako YA literatúru, určite to viac povie ľuďom od 18 do cca 26 rokov. Kniha sa čítala dobre (odhliadnuc od prekladu), niektoré myšlienky zarezonovali, no charaktery a problémy postáv neboli prepracované do hĺbky. Ako oddychové čítanie fajn.
Ano, tak toto mozem - bezny zivot, ktory hltate ako detektivku. A v tom je caro dobreho pisania.
Po tom ako som bola sklamaná z autorkinej knihy Rozhovory s priateľmi, tak nadšene budem popisovať jej knihu Normálni ľudia. Ako dôležitú infomráciu, musím uviesť, že som knihu čítala v maďarskom preklade (pretože to bol jediný preklad, kde som si mohla zakúpiť elektronickú verziu knihy, holt moja knižnica na fyzické knihy je príliš malá).
Hľadanie miesta vo svete pri prechode z adolescencie do dospolého života. Akým spôsobom zapadnúť do sveta, do spoločnosti, akým spôsobom byť akceptovaný, kedy sa pretvarovať, ako sa cítiť s niekým pohodlne, čo všetko sme schopní o sebe prezradiť tomu druhému aj na úkor utrpenia, keď to ten druhý zneužije.
Páčilo sa mi to, ako tam autorka prešpikovala svoje dojmy z komerčnej literatúry, ako sa na tom podieľajú aj samotní spisovatelia, akým spôsobom nájsť svoj hlas.
Kniha mala viacero rovín- kniha bola podľa mňa aj generačnou výpoveďou.
Toto mi veľmi preveľmi pripomínalo knihu Osamelosť prvočísiel, obaja hrdinovia sú tak trochu niečím iní, stvorení jeden pre druhého no pri tom spolu z rôznych príčin nevedia alebo nedokážu (?) byť.
Je mi ľúto, že som knihu už prečítala lebo dobré to bolo, veľmi dobré čítanie!
Štítky knihy
přátelství láska irská literatura Dublin střední škola mladí lidé vysoká škola zfilmováno – TV seriál
Autorovy další knížky
| 2020 |  Normální lidi |
| 2019 | Rozhovory s přáteli |
| 2022 | Kdepak jsi, krásný světe |
| 2024 |  Intermezzo |
Normal People se četlo samo. Uvěřitelný příběh ne úplně záporných ani ne úplně kladných postav se nějak zvláštně vymyká ostatním. Autorka se nepřetvařuje, nedomýšlí... prostě vypráví. Nezvyklá rovina "třídní nevyrovnanosti", kdy Marianne se snaží získat stipendium pouze z prestiže, zatímco její přítel Connell, jehož máma u Marianne doma uklízí, stipendium zkrátka potřebuje.
Dočetla jsem se, že Sally Rooney a její knihy byly přirovnány k novele Kdo chytá v žitě. Nepopírám podobný nádech, ačkoli za ten nejspíš vděčí kniha pouze věku hlavních postav. Jinak vyprávění chutná jinak, neamericky a hlavně - hlavní postavy jsou ambiciózní, chytré (nejen selsky, ale i tak nějak školně) a žijí ve světě přeplněném možnostmi.