Obranný úsek Plesnivec: Horúca jeseň 1944 v Priestore Vernár - Telgárt - Šumiac - Pohorelá
Marcel Maniak
https://www.databazeknih.cz/img/books/47_/479418/bmid_obranny-usek-plesnivec-horuca-jesen-hNr-479418.jpg
5
1
1
Publikácia sa podrobne venuje bojom povstaleckej armády a partizánov na jeseň 1944 nielen pri Telgárte, ale na celom obrannom úseku "Plesnivec" 2. taktickej skupiny 1. čs. armády na Slovensku. Ťažké boje v tomto úseku prebiehali pri Vernári, Hranovnici, Hrabušiciach a Červenej Skale. Kniha mapuje osudy povstaleckých a partizánskych veliteľov, ktorí tu počas SNP pôsobili. V knihe je po prvýkrát v histórii spracovaný neúplný zoznam padlých na obrannom úseku "Plesnivec". Ten obsahuje nielen mená príslušníkov povstaleckej armády a partizánov, ale aj mená nemeckých vojakov. V publikácii sú samostatne opísané udalosti vojnových rokov vo všetkých štyroch spomínaných horehronských obciach.... celý text
Přidat komentář
Autorovy další knížky
| 2019 |  Nikdy viac! Príbeh vypálených obcí |
| 2014 |  Nedoleteli |
| 2022 |  Partizánske a povstalecké obce na Slovensku |
| 2020 | Obranný úsek Plesnivec: Horúca jeseň 1944 v Priestore Vernár - Telgárt - Šumiac - Pohorelá |
| 2021 | Draho vykúpená sloboda |
(SPOILER) Encyklopedické spracovanie bojov na obrannom úseku Plesnivec (rozmer knihy väčší ako A4). Rozkazy, novinové články a pamäti v pôvodnom znení, farebné fotografie zbraní a súčasného stavu pomníkov, čiernobiele fotografie účastníkov, rozdelenie obranného úseku na podúseky, mená vojakov a ich veliteľov, príbehy dopĺňajúce celistvý obraz onej horúcej jesene. Strhujúci príbeh obrancov slovenských Termopýl priblížil pán Maniak sťa skúsený románopisec.
Vojaci na tomto obrannom úseku si zaslúžili knihu i preto, lebo takých ako oni veľa nebolo. Počas povstania síce došlo k viacerým stretom, no s výnimkou niekoľkých málo bitiek (napr. na Hornej Nitre pod velením stot. Adolfa Weinholda) povstalci po krátkom nápore Nemcov ustupovali. Doteraz je pre mnohých cudzincov, neznalých domácich pomerov, záhadou, ako mohli Nemci takto v horách pri svojich počtoch tak rýchlo povstalcov poraziť. Keďže vojakov do povstania mobilizoval nie prezident či vláda, ale akýsi podplukovník v Banskej Bystrici, veľmi sa im nechcelo bojovať. Mobilizácia vyhlásená 30. augusta však bola povinná, vyhýbanie sa jej bolo trestané smrťou. Mnohí slovenskí vojaci, stanúc sa už vojakmi „Československej armády na Slovensku“, nechápali, za čo bojujú, radšej ustúpili či zbehli, a preto už 13. septembra vyšiel rozkaz, v ktorom okrem iného stálo, že „treba, aby velitelia skupín si pripravili a mali pohotove za každou podskupinou vojenskú políciu (niekoľko odvážnych a odhodlaných strelcov z automatov), ktorá pri úteku jednotlivcov z bojov a od frontu ihneď bez milosti každého potrestá trestom smrti.“ Rozkaz podpísal náčelník povstaleckého štábu Nosko (Golianov podriadený). Presne o týždeň podobný rozkaz podpísal sám Golian, pričom zdôraznil, že treba „odstreliť podriadeného“, ktorý ustúpi. Slovenskí vojaci tak počas obrany Slovenska v Malej vojne, ako i počas východného ťaženia dokázali, že dokážu bojovať, no ak sa vojak ani trochu nestotožňuje s cieľmi svojej armády (zničenie SR a návrat do ČSR), ťažko bude oduševnene tieto ciele s nasadením života hájiť. O to väčšmi treba oceniť odvahu a mužnosť vojakov na úseku Plesnivec, ktorí ako jedni z mála držali obranné postavenia, ba dokonca prešli i do protiútoku. Čisto z vojenského hľadiska ide o nasledovaniahodný príklad mužnosti a bojovnosti.