Obrys
Rachel Cusk
Obrys je román v desiatich rozhovoroch. Ide o príbeh spisovateľky, ktorá počas dusivého horúceho leta v Aténach učí na kurze kreatívneho písania. Prednáša o technikách rozprávania, počúva príbehy svojich študentov a študentiek. Po večeroch sa stretáva s inými hosťujúcimi spisovateľmi a spisovateľkami. Pláva v Iónskom mori s mužom, ktorého stretla v lietadle. Ľudia v jej okolí obšírne rozprávajú o sebe: o svojich predstavách, úzkostiach, teóriách, výčitkách a túžbach. Prostredníctvom ich priznaní sa pred nami rysuje portrét rozprávačky, ženy, ktorá sa učí zmieriť sa s veľkou stratou.... celý text
Přidat komentář
koláž príbehov, vzťahov, manželstiev,.. vedľajších postáv načrtnutých iba v obrysoch.
hlavná postava vystupuje v úlohe poslucháčky, nehodnotí, nekomentuje, len zaznamenáva.
zaujímavý koncept, a pár pekných myšlienok.
"..sme závislí od túžby veci zlepšovať až natoľko, že nám kompletne naruší zmysel pre realitu"
Je to rozhovor medzi intelektuálmi na 170 stranách. Čo by nevadilo keby kniha bola o niečo dlhšia a príbeh by to trochu odľahčilo. Takto to na mňa občas pôsobilo strojene. Akoby do neho autorka chcela nasypať čo najviac metafor na čo najmenšom priestore. Ale aj tak sa mi to páčilo a prečítam si aj zvyšné dva diely. K Rachel Cusk som sa vlastne dostala len vďaka odporúčaniu Nicole Krauss v jednom rozhovore pre Guardian. A to je už určitou zárukou kvality.
miestami ma to bavilo, ale to nie je meradlo, sem tam sa bolo na Cuskoch treba preCuskať ale pani Cusková ešte určite zarezonuje na literárnej scéne, ale týmto ma nepresvedčila. Lepší priemer, povedal by som...
Kniha ma bavila rozhovormi a konverzáciami, kde rôzne grécka postavičky hovoria s anglickou autorkou o ich názoroch na lásku, hlavne teda manželstva. Asi by ma kniha nebavila v mladšom veku, ale 30+ je taký fajn vek na rekapituláciu citov a zhodnotenie vzťahov. Autorka dosť výrazne používa aj názorové útvary ako na istú tému nahliada ona.
Napríklad pár citátov:
"Ani raz sa za mnou neobzrel, pretože ľudia si iných všímajú najmenej, keď im predvádzajú svoju moc."
"Zaujímaví ľudia sú ako ostrovy, hovoril: Nenarazíme na nich na ulici či na večierku, musíme vedieť, kde sú, a dohodnúť si stretnutie."
Konceptem neotřelé, protože hlavní "vypravěčka" jakoby sedí bokem a dialogy, monology, vyprávění, prezentují ostatní postavy okolo ní. Nenahlížíme tak do její hlavy, zato nahlížíme detailně do ostatních okolo ní. V tomhle je to fajn, i Karl Ove Knausgård tenhle text vychvaloval, ale po chvíli to začne být jaksi rozvláčné, odtud sem a tam. Jaksi to ztratí směr a rytmus a plácá se to kdovíkam a odkudkam. Ale pokud vás, jak říkám, strhne a zaujme samotný koncept téhle novely, tak je to chytlavé čtení, do kterého se dá slušně ponořit.
Kniha je to nedějová, jde spíše o takové nahlédnutí do oken různých, velmi zajímavých postav a o jemné nuance vztahů, které máme šanci nerušeně pozorovat. Jazyk knihy je navíc originální a vytříbený, skladba vět velmi plynulá. Bonusem je, že na vás opravdu dýchne atmosféra Athén, byť v takovém intelektuálnějším provedení.