Okouzlená duše II

31.07.2018

Niekedy sa stáva, že pokračovania nemajú kvalitu 1. časti. Tu to neplatí. Dvojka dokonca v mnohom predčí jednotku. Je bohatšia najmä na spoločenské a politické súdobé udalosti (ktorým, treba povedať, autor videl až do žalúdka a pri ich opisovaní si servítky pred ústa nedával), ako aj na postavy, ktoré vtekajú ako potôčiky či potoky (rôznej veľkosti a rýchlosti toku) do tohto mohutného románu-rieky. Najhlasnejším zurkotom sa dovalil drsný Timon (a s ním aj fakt, že od tých čias sa v riadení sveta nič nezmenilo; na tomto mieste nech odo mňa prijmú odporúčanie prečítať si túto knihu tí, ktorí to chcú pochopiť), vodu jemne rozčerila sympaťáčka Rucheová (ktorú som si predstavovala pre Marka, hoci to dopadlo inak), poriadne pereje spôsobovala temperamentná Ruska Asja, do malých zákrut sa voda zatočila prostredníctvom hanblivého Juliána Davyho a večného optimistu grófa Bruna, príjemné vlnky vytvorila Georgette (alias George), Váňa, Silvio a ďalšie postavy, ktoré pribudli do príbehu ešte v závere, pri pomyselnom vlievaní rieky do mora... No prameňom je silná Aneta a jej syn Marek + druhý hlas (nie druhé husle!) Silvia. Veľmi milým prekvapením bolo vstúpenie do deja samotným Rollandom. Nehovoriac o dokonalej výstavbe príbehu i jeho forme. Záver mi stiahol hrdlo, čo sa u mňa zatiaľ podarilo iba Rollandovi a Loukotkovej. Ostáva len poďakovať a odporúčať.