Otče náš
Louis Evely
Louis Evely, kňaz, učiteľ a duchovný vodca, nám podáva otčenáš vo forme rozjímaní.
Přidat komentář
„Neustále sme rozdelení medzi dvomi kráľovstvami, ktoré ochutnávame, ktoré zakusujeme trocha každý deň. Lebo Boh chce, aby sme si mohli vybrať svoj večný osud s plným vedomím toho, čo robíme.“
„Ísť sa spovedať značí ísť bližšie k Bohu a milovať sa. Ísť si dať znova povedať, že Boh nás miluje. Začať to veriť. A objaviť súčasne aj to, že sme to doteraz ani nevedeli, že vlastne máme prosiť odpustenie za toto a nie za tie litánie nedostatkov, čo slúžia iba na to, aby zamaskovali našu pravú biedu, naše pravé odmietnutie.“
„Nebo dostávame. Peklo si robíme sami tým, že sa sami robíme nešťastnými. Vieme veľmi dobre, že sme mohli začať veriť, dúfať, milovať. Ale zas by sme museli byť závislí, museli by sme čakať, komunikovať, priznať sa a to najprv, že sme spravili chybu.“
Kniha plná krásnych a hlbokých úvah. Taký ten typ knihy, kde si niečo podčiarknete skoro na každej stránke. Kniha, ktorá by si zaslúžila nové vydanie a mnohých čitateľov.
Autorovy další knížky
2000 | Láska a manželství |
2007 | Modlitba moderního člověka |
1997 | Krédo. Promluvy Louise Evelyho k laickým bratrstvům Karla de Foucalda |
1996 | Otče náš |
1999 | Utrpenie |
Príliš dobré, aby som si to neoskenovala.
https://www.smnd.sk/zuvacka/Evely Louis - Otce nas.doc
Citát:
"Zmysel obetovania je v tom, že sa máme zbaviť kusu toho brnenia, čo nás chráni pred Bohom. Keď za starých časov obetovali vola alebo býka, obetovali nástroj potrebný k práci. To značilo: »Pane, verím, že ty si mi potrebnejší ešte aj na ťahanie môjho pluhu, ako tento vôl, ktorého ti obetujem. Verím, že ty ma môžeš lepšie chrániť proti nešťastiu ako moje peniaze, moje bohatstvo, ako moja zbroj, ako všetko to, čo len by som si mohol vydumať ja na svoju obranu. Radšej skladám na teba starosť o svoj život!"