Papuša
Angelika Kuźniak
Predstavte si príbeh určený pre zabudnutie, príbeh, o ktorom ste nikdy nemali počuť ani čítať, veď v zabudnutí a samote starne aj jeho hrdinka. Príbeh, presvetlený prírodou a slobodou, ktorú tak živelne zosobňuje, príbeh v plnej obraznosti, aká fascinuje a provokuje predstavy umelcov. Je to príbeh o prekliatom básnikovi. Veď len skutočne prekliaty básnik sa naučí písať a čítať v prostredí negramotnej kočovnej spoločnosti, len prekliaty básnik bude písať básne za cenu odcudzenia spoločnosti i vlastnej rodiny, lebo byť prekliatym básnikom je súčasne darom, ako aj stigmou. Tak vysokú daň literatúre je schopná zaplatiť jedine žena. Angelika Kuźniak pracovala s rôznorodým materiálom; so súkromnými listami, nahrávkami rozhovorov, spomienkami pamätníkov a napokon aj so samotnými básňami. Portrét prvej rómskej poetky Bronisławy „Papuše“ Wajs je tak plastický a živý. Jej príbeh mrazivý a krutý. A stále aktuálny. "Nepíš básne, lebo budeš nešťastná". A ja som písala ako hlupaňa a teraz je tak, že nikam nepatrím.... celý text
Přidat komentář
Odjakživa cítim prepojenie so životom kočovných Cigánov. Vetrom rozstrapatené vlasy, špinavé bosé nohy, pach dymu, živelný tanec počas nocí, hlava v oblakoch, od srdca spievajúce hrdlo... Ich nespútanosť a vnútorná sloboda sú mi inšpiráciou. Avšak táto kniha o nevzdelanej Cigánke, u ktorej sa aj napriek tomu objavuje silné nutkanie písať poéziu, je viac o bolesti a krivdách - nielen na Papuši, ale aj na Cigánoch, ako národe, počas vojny, aj v období socializmu...
"...zákon o nútenom usídlení je pre cigánsky národ nehumánny. Nútene usídlení Cigáni stratili svoje zárobky a stali sa z nich bedári... Vrodený tulácky inštinkt a smútok za slobodou, za táborom, lesom, to všetko malo vplyv na to, že Cigáni sú dnes zdeprimovaní, že ich opanovala apatia a lenivosť..."
Aj napriek malému rozsahu strán kniha reflektuje hneď niekoľko dôležitých rovín - či už sú to stopy, ktoré zanechala vojna na rómskom etniku, transformácia kočovného spôsobu života na usídlenie sa, ktoré malo podobné následky ako zásahy voči indiánom na americkom kontinente.
Tieto zásadné udalosti sa podpisujú na poetickej Papušinej duši, čo vyústi do vážnych zdravotných komplikácii.
Prial by som si, aby po tejto knihe siahlo čo najviac ľudí, ktorí majú rôzne predsudky voči Rómom a iným menšinám.
"Koľko Cigáni musia vytrpieť, koľko slov nepekných od ľudí počujú, koľko nadávok, a žiadny z nich sa nad tým nepozastaví, aj keď mu neraz rania srdce. A s takým doráňaným srdcom chodí Cigán po svete a s toľkým žiaľom. Sú medzi nami ľudia poctiví aj nepoctiví, tak ako v iných národoch." (Papuša, 50-te roky)