Pásla kone na betóne
Milka Zimková
https://www.databazeknih.cz/img/books/16_/163838/mid_pasla-kone-na-betone-8pS-163838.jpg
3
30
30
Zimková sa vo svojej zbierke poviedok usiluje sviežo, nekonvenčne a v umeleckej skratke zobraziť východoslovenskú dedinu, jej ľudí, najmä ženy, v dramatických chvíľach ich života, v konfliktových situáciách, v ktorých dochádza k zrážke starého s novým, morálneho s nemorálnym, úprimného s neúprimným, pravdivého s nepravdivým. Dôvernú znalosť východoslovenskej dediny nepotvrdzujú iba živo a vierohodne vykreslené postavy jednotlivých poviedok, ale aj východoslovenské nárečie a jeho lexikálne prvky, ktoré Zimková programovo používa, aby ozvláštnila svoju umeleckú výpoveď a presvedčivejšie charakterizovala svoje postavy. Zbierkou poviedok Pásla kone na betóne vstupuje do slovenskej literatúry autorka, ktorej nejde len o aktuálnosť námetov, ale aj problémov a autorskej výpovede. (záložka knihy)... celý text
Přidat komentář
Kto nemiluje film Milky Zimkovej? Tak len na okraj- knižná predloha vôbec s filmom nekorešponduje. Myslím, že zhruba prvý príbeh je námetom k filmu, potom sa ešte Jolan objaví v jednej, dvoch ďalších poviedkach, ale fakt len ako zmienka v jednej vete. A inak tu máme niečo úplne iné. Krátke poviedky občas len črty, a občas celkom vypracované dlhšie poviedky.
Nosným motívom je ľudový, dedinský človek, so všetkými svojimi chybami i charakterom. Nájdeme tam aj však Milkine postrehy z jej služobných výjazdov, napríklad do Moskvy, či Poľska, ale i zopár autobiografických čŕt. K tomu írečitá východniarčina...
Kniha útlučká, ale nie na jedno posedenie, ak by som ju mala k niečomu prirovnať tak k dobrej domácej pálenej- stačí len do jednej nohy, nech človeku ťažko nepríde. Pretože tie postavičky sú tak zo života, tak bolo cítiť tú typickú mentalitu, ktorú som ako decko na východe vnímala aj ja... až to bol znovu návrat do tých pletiek, dvojtvárnosti, ale i pohostinnosti a smiechu.
Osobne mi najviac učarovali poviedky o starom mužovi, čo žije so synom a jej manželkou a cíti sa už nepotrebný a zbytočný, alebo poviedka, ktorá je kritickým monológom o spoločnosti tetky bufetárky v pokazenom autobuse voľakde u Prešova.
Příběhy žen z východního Slovenska, příběhy trpké, plné dřiny a sebezapírání. Ale také plné nadějí, tajných radostí a vzdoru. Ani v těch nejtěžších situacích neopouští hlavní hrdinky humor a zdravá chuť do života.
Zbierka poviedok M. Zimkovej ma preniesla do inej doby. Bola som na besede tejto autorky , je to milá a skromná dáma, ktorá priznáva, že sa na svet pozerá inak. Sfilmovaná poviedka Pásla kone na betone je vlastne legendou.
Pôvodne som to odhadla iba na dve hviezdy, ale s odstupom pár dní som prišla na to, že som tejto knihe trochu krivdila. Nebola zlá, len ja som od nej čakala niečo iné, veselšie. Zjavne ma zmiatol názov.
Štítky knihy
humor Slovensko, Slovenská republika slovenská literatura humoristické povídky Slovensko a Slováci slovenské povídky
Autorovy další knížky
| 1989 |  Pásla koně na betoně |
| 2000 |  Bez slov |
| 1985 | No a čo |
| 2003 |  No a to! alebo Sama so všetkými |
| 2009 | InterCity |
Má se psát o tom, co znáš. A že Milka zná svoje pappenheimské!
Moc jsem se bála, jako třeba u pátera Knoxe, že si přečtením knižní předlohy "zkazím" své dva zamilované filmy, ale opak je pravdou. A dokonce i když nejsem milovnicí "ženských témat", tahle sbírka povídek mě posadila na prdel. Tady není ani zrnko smyšlenek, tady je jen život, život, život. A to pěkně tvrdý. Takže prostě život.
Knížka mi trochu připomněla Želary, takže komu se líbily, ať zpozorní.
Dostala jsem se pouze k českému překladu, ale ačkoliv bych si to raději přečetla ve slovenčině, považuju ho za více než nápaditý. Bylo použito českých východních nářečí v zastoupení za ty slovenské východňarské, takže je i neznalec na jistější půdě, z jaké oblasti a prostředí daná postava asi pochází.
Takže dost řečí, knížku řadím do zlatého fondu Vidliččiny knihovničky a jdu si potisícé pustit oba filmy!