Petrichor
Veronika Šikulová
Téma je stará ako ľudstvo samo - láska a hneď za tým nevera... Hrdinovia románu sú strašne kladní a strašne mŕtvi. Veronika Šikulová hovorí o udalostiach, ktoré sa udiali pred rokmi, a do ktorých nechtiac ako dieťa nazrela a zasiahla, a to, čo sa stalo, sa pokúša dať do súvislostí. Malé dievča stratené vo svete dospelých, ktorému rozumie po svojom, alebo našťastie nerozumie... Až po rokoch, keď sú jej hrdinovia mŕtvi, s hrôzou sebe vlastnou zistí, že „vstúpila do deja" a ovplyvnila svoj aj ich životy. Napokon sa všetko zle skončí. Autorka miluje prirovnania. Rada rozpráva. A gól, uštedrený tentokrát do vlastnej bránky, zrovnoprávňuje s tými, ktoré dala súperovi. Gól je gól, a keď je gól dobrý, nevadí, že ho dala sama sebe. To platí v prenesenom slova zmysle aj o spôsobe jej prehovoru.... celý text
Romány Pro ženy Literatura slovenská
Vydáno: 2016 , Slovart (SK)Originální název:
Petrichor, 2016
více info...
Přidat komentář
Autorovy další knížky
2019 | Kapky na kameni |
2015 | Místa v síti |
2014 | Medzerový plod |
2009 | Domček jedným ťahom |
2006 | To mlieko má horúčku |
Petrichor je vôňa po daždi, táto kniha je vôňou domova. Kaleidoskopické spomienky na detstvo, rodinu, priateľov, susedov... úplne ma to pohladilo. Toto chcem. Otvoriť knihu a ponoriť sa, nadýchnuť a cítiť život. Je to úprimné a preskakujúce zo spomienky na spomienku, zbieranie kvetov, písanie listov Veve, keď bude veľká, alebo vyberanie si medzi Nabokovom a Hemnigwayom, čítanie Stážaya, prechádzka po cintoríne s dvoma Ľubmi (Doborvodom aj Feldekom), spomienky z Pittsburgu a Modry, Dubovej a iných miest sa mi miešajú... Knihovníčka, plavkyňa, mama... zakaždým iná, je mi blízka i vzdialená a utvrdzuje ma, že si chcem prečítať aj jej dalšie knihy. Zatiaľ je to 2:1 - Petrichor a Medzerový plod boli wau, Tremolo Ostinato ma nechytilo, čo mi odporučíte ďalej?