Petrohrad
Andrej Bělyj (p)
Experimentální román ruského symbolisty nese ty znaky moderní prozaické tvorby, které jsou charakteristické i pro Proustovo a Joyceovo dílo. Postavy se záhadně vynořují z neurčitých obrysů a jednají ve svých rodinných a společenských poměrech, k jejichž fantaskně uhrančivému vylíčení byl autor inspirován Petrohradem r. 1905, nezdařeným revolučním pokusem i svým duševním stavem, vyprovokovaným nešťastnou láskou. Překladatel vzal za základ berlínské vydání z r. 1922, pro něž Belyj původní román přepracoval a zkrátil o třetinu.... celý text
Literatura světová Romány
Vydáno: 1970 , Československý spisovatelOriginální název:
Peterburg, 1914
více info...
Přidat komentář
Propracovaný a rozsáhlý román, který potěší svým úchvatným jazykem a psychologií postav. Popisy psychických stavů hrdinů, lehký humor, kouzelný Petrohrad a zároveň revoluční pnutí v notně rozdělené ruské společnosti počátku století. Tato díla je radost číst. Zároveň malé varování. Nejde o lehké čtení, naopak vyžaduje čtenářovu plnou pozornost a trpělivost.
Petrohrad je méně známé dílo ruského modernismu, které vám svou fragmentálností může připomenout Joyceova Odyssea. I zde se příběh točí kolem jednoho města, tedy Petrohradu, jehož vrstvy procházíme s Nikolajem Apollonovičem a jeho otcem Apollonem Apollonovičem. Zajímavá je zde rozhodně práce s jazykem na mnoha úrovních, ať už jsou to homonyma, různá opakování apod. a je škoda, že je tato kniha tak zapomenutá, alespoň u nás.
Štítky knihy
ruská literatura Petrohrad (Rusko) ruské romány
Autorovy další knížky
1976 | Pieseň lásky |
1980 | Petrohrad |
1980 | Zlato v azuru |
1971 | Stříbrný holub |
1967 | Koťa Letajev |
"Čo je to zrnko kaviáru? Je to svet i objekt spotreby; ako objekt spotreby nepredstavuje zrnko kaviáru uspokojivú celistvosť; takou celistvosťou je len kaviár: súhrn zrniek kaviáru: spotrebiteľ nevidí zrnká kaviáru, ale vidí kaviár, teda zhluk zrniek kaviáru, natretých na podávaný obložený chlebík. Takto sa telá indivíduí, letiacich na chodník, menia na Nevskom prospekte na orgány spoločného tela, na zrnká kaviáru: chodníky Nevského – sú polia chlebíčkov."
V tomto okamihu sa mi tak veľmi zacnelo za Petrohradom, až to bola neznesiteľná bolesť v srdci... Spomínam si na môj chlebíček s oranžovým kaviárom, vytapetované steny s motívom bambusov a zelene, v pozadí rádio hrajúce old music, stôl s novinovým motívom pripomínajúci články z 30tych rokov 20.storočia a v mojej blízkosti vzrušujúce debaty v ruštine. A v mojom srdci spokojnosť z návštevy múzea o mojom krásnom a ušľachtilom Fiodorovi Michajlovičovi Dostojevskom. Tak veľmi sa mi cnie za Petrohradom a Moskvou. Prekrásne ruské perly, ktoré neprekonalo v mojich očiach žiadne mesto, nie, nie, vôbec nie, pretože Petrohrad je najkrajšie, najkultúrnejšie, najčistejšie mesto na svete aj bez Medeného jazdca, no ale bez neho a švédskych zajatcov by nebol Petrohrad! Šla by som aj za predavačku, len aby som mohla žiť aspoň rok v Peterburgu, kde sa vláčia po Nevskom prospekte kohútie, žabacie, konské minionskéééé nosy, ale aj tváre s absenciou nosov :D Andrej Belyj je kombinácia Gogoľa a Bulgakova, bez debaty. Gogoľ... Gogoľova živosť ovenčená Bulgakovovým prehľadom v rôznych odvetviach ľudskej po... ne... podarenej spoločnosti. Pri čítaní až cítiť cigaretový dym spisovateľa, ktorý z okna vyzerá toho, ktorému chýba nos, alebo počúva z diaľky koncert Čajkovského... Óóó... kiežby sa vrátili tie časy, keď som mala o pár mozgových buniek viac a dokázala som rozumieť väčšiemu počtu riadkov kníh, ako je táto. Napriek tomu, užila som si ju. Je to čitateľsky náročná kniha plná symbolov, no atmosféra je jedinečná a už keď nie je možné Rusko navštíviť, aj toto môže predstavovať príjemný pobyt v Petrohrade. Veľkú prácu odviedla prekladateľka, keby tu boli aj preklepy, čitateľ jednoducho musí obdivovať tú schopnosť preložiť tento autorov jazyk. Často zvláštnym výberom slov dokáže vyobraziť reálny detail, situáciu, s čím dnes sa už v modernej literatúre zrejme nestretávame. Tu sa človek skrátka zamýšľa nad tým, či dnešný spisovateľ je schopný podať takýto umelecký výkon na úkor obsahu. Lebo toto je prípad príbehu odohrávajúceho sa v Petrohrade. Nečakajte veľa deju, podobné knihy píšu skutoční majstri schovávajúci v srdciach svoje M(m)argarétky...
... veď pochopiť – znamená už takmer nájsť ospravedlnenie...