Po funuse
Jakub Spevák
Keď umrie člen rodiny, pozostalí nesmútia za zosnulým, ale nad svojimi premárnenými životmi. Prevládne v nich pocit úzkosti a po kríze nasleduje morálny rozklad, ponárajú sa do svojich vlastných svetov a zabúdajú, prečo sa vlastne stretli. Po funuse neoznačuje len obdobie po pohrebe, ale znamená aj prísť niekde príliš neskoro, už nás netreba, zaobišli sa bez nás.... celý text
Přidat komentář
Nenašiel som v tejto knihe nič zaujímavé ani originálne, je mi ľúto. Nominácii na Anasoft Litera nerozumiem.
V komentári pri ďalšej tohtoročnej novinke od KK Bagalu, Dom pre jeleňa, som písal, ako velmi som rád, že to nieje ďalší rozbor depresívnej každodennosti. Nuž Po funuse je ďalší takýto rozbor, síce zahalený do kabátiku magického realizmu, no v podstate sa za tou formou nič objavné neskrýva. Možno to chcelo nechať trochu odležať, rozpracovať, dať tomu nápadu viac priestoru vyniknúť. Aj postavy a vzťahy na tak malom priestore posobia príliš nahodilo, neosobne. Možno zámer, no ja hovorím, že výsledok nefunguje najlepšie.
Hurá, dávam prvý komentár, to ma vždy poteší. Útla knižočka, zvládnuteľná na jedno posedenie. Číta sa dobre, je zaujímavá a núti k zamysleniu, nad čím, to už nechám na iných. Ja som sa nad ňou každopádne zamyslel. Páčili sa mi aj občasné absurditky, šialenosti a uletenosti, na tie ma vždy užije.
Prvé dve tretiny ma fascinovali svojou hĺbavosťou, melancholickým pokojom, ktorý mi pripomínal Léveho Samovraždu. Akurát ten prepálený apokalyptický záver mi akosi vyšumel do prázdna, napriek tomu že som rozumel zámeru. I tak - kvalitný debut.