Politická theologie
Carl Schmitt
Kniha z roku 1922 začíná Schmittovou slavnou definicí "Suverén je ten, kdo rozhoduje o výjimečném stavu", o překročení vlády zákona ve veřejném zájmu. Název knihy je odvozen z tvrzení (3. kapitola), že "všechny důležité pojmy moderní teorie o státu jsou sekularizované theologické pojmy", tedy že politická teorie se vztahuje ke státu (a suverenitě) obdobně jako theologie k Bohu.... celý text
Literatura naučná Filozofie Politologie, mezinárodní vztahy
Vydáno: 2012 , OikoymenhOriginální název:
Politische Theologie, 1922
více info...
Přidat komentář
Štyri práce na témy Definícia suverenity, Problém suverenity ako problém právnej formy a rozhodnutia, Politická theologia a K protirevolučnej filozofií štátu, od nemeckého autora. Už prvá veta Definície suverenity nenechá nikoho na pochybách o čo sa autor snaží. Prvá veta jasne hovorí. „Suverén je ten, kto rozhoduje o výnimočnom stave.“ Schmitt v diele razí svoju teóriu o absolútnej zvrchovanej a politickej moci, ktorá neskôr u autora viedla k podpore fašizmu. V samotnej práci autor ponúka na míle odlišný postoj k právu, kde zastáva akúsi absolútnu a posvätnú úctu k právu, no právo pokladá len za nevyhnutný prostriedok na presadenie suverenity, politiky a moci. Pri čítaní ma napadol taký postreh že podľa Schmitta je akiste povinnosť právnikov dohliadať na právny poriadok, na suverenitu a úctu k moci a právu či zákonnosti. Dnes skôr vidíme dekonštrukciu práva a snahu vziať si tehlu so stavby a potom sa čudujeme že sa nám po čase stavba rozpadá a ohrozuje nás.
V práci Politická theologie rozoberá právo z, pre mňa, veľmi zaujímavého pohľadu a to veľmi podobné paralely práva s náboženstvom. Myslí tým aj theologické ciele, ktoré sú v práve a v kresťanskej viere veľmi podobné a často zameniteľné hoci nie úplne totožné.
V dielku ďalej zaznieva rad argumentov podporujúcich autoritativizmus no sú z dnešného pohľadu faktickými nedostatkami. Napríklad kritika anarchizmu v jeho viere že ľudia sú dobrý a cnostný a že úrad sa môže kaziť. Na adresu konzervativizmu sa vyslovil že vedie k úplnej negácií prirodzeného rozumu, k absolútnej morálnej pasivite, a taktiež že sa predsa nemôže vývoj ľudstva nazývať stádom slepcom vedené slepcom s palicou pred sebou. A rovnako demokraciu častuje prívlastkom že supidita más je rovnako hlúpa a ješitná ako jej vodcovia a nakoniec liberálnu demokraciu ako obrovský debatný klub ktorý zbavuje zodpovednosti a povinnosti rozhodnúť.
Štítky knihy
19. století moc vláda stát politologie filozofie a náboženství Søren Kierkegaard, 1813–1855 filozofie práva
Autorovy další knížky
2007 | Pojem politična |
2008 | Teorie partyzána |
2012 | Politická theologie |
2013 | Římský katolicismus a politická forma |
2024 | Glossarium: Záznamy z let 1947 až 1958 |
Precizní práce a podnětná práce, u které mám pouze pocit, že se trochu minula názvem. Nejprve je zde naformulován pojem suverenity a výjimečného stavu, aby v další části oponoval svým názorovým oponentům (např. Kelsenovi). Trochu jsem zmaten z třetí kapitoly, u které si nejsem jistý, zda Schmitt s politickou teologií jako takovou souhlasí, nebo nikoli. Kapitola čtvrtá je ovšem nejlepší, nekompromisně zde demaskuje liberální politiku a dokazuje nutnost suverenity, byť já, na rozdíl od něj ji nechápu v Hobbesově duchu.