Posledné humoresky a iné kratochvíle
Peter Karvaš
https://www.databazeknih.cz/img/books/30_/303328/bmid_posledne-humoresky-a-ine-kratochvil-RPb-303328.jpg
4
3
3
Štyridsaťdva krátkych próz nadväzuje na dve knihy humoresiek Petra Karvaša, ktoré vyšli v Slovenskom spisovateľovi v rokoch 1984 a 1986. Završuje sa v nich autorova dlhoročná práca so žánrom, ktorému sa v slovenskej literatúre venuje pomerne málo autorov. Peter Karvaš predstavuje svojím spôsobom neúnavného pestovateľa krátkeho žánru, ktorý má jeden cieľ: spoločenský pokrok. Prozaické žarty, úvahy, fejtónové postrehy sú v jeho podaní nielen hravé, ale aj dravé, všetky sú napnuté na tej istej tetive a smerujú na ten istý cieľ: nezraňujú, ale liečia (niekedy i trpkým) smiechom. Autor kladie dôraz najmä na problémy všeobecnej, univerzálnej platnosti, na fakty, ktoré tvoria chrbticu európskeho myšlienkového sveta od antiky až po 20. storočie. Variabilita formy aj výrazu pritom poskytuje vnímavému čitateľovi nielen kultivovaný zážitok, ale prebúdza v ňom aj mnoho asociácií a príležitostí zamyslieť sa nad neúnavným kolobehom života, peripetiami ľudských osudov a spoločenských dejov.... celý text
Přidat komentář
Karvašove texty sú skvelé. Na tom trvám. Posledné humoresky a iné kratochvíle som ale asi nemala čítať bezprostredne po Nových humoreskách. Tam autor nasadil latku nesmierne vysoko. Tuto to trošičku pokrivkáva, no aj napriek tomu si to zachováva vysoký (nad)štandard. Sú to svieže, vtipné, stále aktuálne jednohubky na jesenné večery ako stvorené!
Autorovy další knížky
| 1970 |  Absolútny zákaz |
| 1988 | Lampa s růžovým stínidlem |
| 1962 | Antigona a ti druzí |
| 1960 | Půlnoční mše |
| 1969 | Nedokončená pro dětský hlas |
Posledný zväzok Karvašových satír vo mne zanechal dosť rozporuplné pocity. Ako som si už u autora zvykol skôr sa jedná o bohatými metaforami nešetriace poviedky s výdatným satirickým obsahom než o obyčajné fejtóny. Autor si prácu neuľahčuje a žiadne vyložené srandičky tu nenájdeme, naopak témy ako o Talente, Úspechu , Zvedavosti, Nádeji atď. rozoberá po zvyku premyslene a zo všetkých možných uhlov čoho výsledkom je vždy inteligentný text nad ktorým sa nedá nezamyslieť. V niektorých - Hold Charakteru, Člen Komisie, dokonca akoby prorocky predpovedal našu prítomnosť . Prečo potom tie rozpaky ? No tie súvisia s ostatnými poviedkami, ktoré môžeme označiť ako historické satiry. Najprv musím podotknúť, že autorov záber je naozaj široký a mohli by slúžiť aj ako dejinný kvíz pre súčasného čitateľa. Rozoberajú totiž rôzne politické, náboženské a umelecké udalosti naprieč celou históriou. Môj problém spočíva v dvoch veciach. Prvou je Karvašov svetonázor,ktorý by sa dal definovať ako ateistický humanizmus. Už v niektorých textoch so spomínanými všeobecnými témami som mal často pocit, že aj napriek bravúrnym postrehom musia jeho myšlienky vyústiť buď do prázdna , alebo do všeobecných fráz. Skrátka , že ho obmedzuje domyslieť veci naozaj do konca. V rafinovaných historických satirách vlastne pranieruje javy dnešnej doby a v tom je druhý problém. Ono to nie je ani humorné, lebo tento zámer v nich nie je jasne čitateľný, aspoň pre mňa nie. Vo výsledku potom napr. obhajoba "úbohej krehkej " Xantipy pôsobí naozaj tak akoby ju autor myslel vážne. A na druhej strane všetko to dehonestovanie Socrata, Shakespeara, Fausta, Mozarta, ako exhibícia súčasného "moderného autora" so snahou zaujať. Posledným klincom je potom text kde autor svoje osobné umelecké preferencie zamení za meradlo umeleckej kvality a ja sa dozviem, že ten Shakespeare, Goethe, Mozart a Botticelli sú aj tak preceňovaní, lebo veď tu máme Zolu, Maupassanta, Degasa a Griega. Neviem, možno som poviedky proste dostatočne nepochopil a beriem to zbytočne vážne. V takom prípade si, ale vyhraňujem právo nepochopiť ako si možno rovnako autor vyhranil právo nepochopiť Socrata či Ježiša.