Povzbudenie mladým; Listy I (r. 357–374)

29.11.2024

Už dlho som sa tak nestotožnil so situáciou píšuceho, ako tomu bolo v prípade týchto Bazilovych listov. Knižka na mňa čakala pár mesiacov v zásuvke. Ani som len nevedel, že choroba bude ten najlepší čas na jej prečítanie.

Séria približne 190 listov od sv. Bazila Veľkého mapuje jeho širokú škálu adresátov. Prvou jeho uvedenou korešpondenciou je príhovor mladým, aby sa nebáli čerpať aj z pohanskej či svetskej literatúry to, čo je dobré a duši osožné.

Mimoriadne ma zaujal Bazilov rétorický štýl. Píše nadovšetko úprimne a celú záležitosť do podrobna vždy vysvetlí. Jeho jazyk prekypuje láskavosťou a otcovskou starostlivosťou o Božie cirkvi, no nestráni sa ani vskutku tvrdého tónu pri napomínaní či iných závažnostiach.

Čo môže neskúseného čitateľa odradiť, je práve formát knihy. Ja som s ním nemal najmenší problém, no viem si predstaviť, že čítať takto listy venované rôznym politikom, kléru, hriešnikom, priateľom, lekárom, mníchom či biskupom rad-radom nemusí byť úplne zaujímavé. Obzvlášť sa to týka niektorých konkrétnych listov, kde sa riešia úradnícke či iné politické záležitosti. Bazilove teologické pasáže a jeho objahoby ortodoxie sú tiež občas náročné na prvé pochopenie.

Mňa osobne zaujal jeden z posledných listov v zbierke, adresovaný "Amfilochiovi o kánonoch". Sv. Bazil Veľký tu brilantne argumentuje na rôzne spoločensko-eticko-náboženské otázky, ktoré ani po 1650 rokoch nestrácajú na aktuálnosti.

Povedal by som, že toto je pridaná hodnota Bazilovho písomného odkazu. Problémy, s ktorými sa boril kresťanský svet neskorého staroveku sa vôbec nelíšia od tých dnešných.