Praskanie krvi

Vo výraznom debute, lyricko reflexívnej poéme Praskanie krvi zužitkoval vtedy aktuálnu poetiku M. Válka a konkretistov, poetisticky pestrofarebnú obraznosť však kontrastne rozpísal do krátkeho, striedmeho verša. Mokošova výpoveď o prvotných dotykoch so svetom najviac vystihovala životný pocit, spontaneitu mladej generácie šesťdesiatych rokov. Oslava erotiky i plodnosti je prerývaná víziami vojenskej tyranie, konca sveta, cez obmieňaný refrén o krvi a zemi prerastá do dobovej utópie "viery v človeka všemohúceho". Skladba Pribúdanie kruhov dopĺňa druhé vydanie debutu o "odvrátenú tvár" skončenej lásky. Osobné vyznanie sa u Mokoša premieta do univerzálneho, v poéme Jesenné litánie už za plodnosťou vidí smrť. Mokoš tu inklinuje k prudkým zrážkam protikladov, nonsensu, grotesknosti. (Andrea Bokníková)... celý text