Právo národů

Ďalšou knihou v edícií Exempla iuris je kniha amerického právneho filozofa Johna Rawlsa, autora, známejšieho titulu Spravodlivosť ako férovosť.

Zjednodušené ponímanie Rawlsovho diela nás vedie k akejsi obhajobe organizácie Spojených národov, ako legitímneho združenia. Prečo je takáto obhajoba potrebná? Pretože, ak západné, liberálne demokracie chcú vytvoriť platformu mierového spolužitia rôznych krajín je nevyhnutné zapojiť do tejto spolupráce aj krajiny, ktoré západné nie sú, nie sú ani demokratické a veľká časť z nich nie je ani liberálnych. Teda je nevyhnutné stavať mier aj zo zlých stavebných materiálov, ak je projekt dobrý.

Trochu zložitejšie ponímanie diela nás privádza aj k hlbšej analýze liberálnej demokracie a jej povinností. Vysvetľuje tri základné axiómy. Prvý, základné práva a slobody, druhý príležitosti, tretí bráni tomu aby sociálne či ekonomické nerovnosti neboli neprimerané.

„Ústavná demokracia musí mať vzhľadom na rozumný pluralizmus politické a sociálne inštitúcie, ktoré účinne vedú občanov, vyrastajúcich v rámci verejného diania a podieľajú sa na ňom, k tomu, aby nadobudli primeraný zmysel pre spravodlivosť...Zaručené ústavné slobody brané samy osebe sú dôkladne kritizované ako čisto formálne. Samy osebe bez tretieho charakteru princípu uvedeného vyššie predstavujú len ochudobnenú formu liberalizmu.“

V oblasti medzinárodného práva Rawls tvrdí, že: „liberálne spoločnosti by mali spolupracovať a pomáhať všetkým národom, ktoré sú riadnymi členmi spoločenstva národov.“ Dôvodí, že ak by vôla v Spoločenstve národov vyžadovaná len liberálne orientácie, samotná myšlienka politického liberalizmu by sa dostala do úzkych a nevedela by preukázať svoju tolerantnosť k iným politickým smerom.

Rawls tvrdí, že v medzinárodnom práve nemožno vychádzať z predpokladu, že princíp úžitku a iné morálne princípy bežné v ľudskej spoločnosti, možno považovať za racionálny rámec princípov práva národov. Tvrdí, že úcta liberálnych režimov je nevyhnutná a jej nedostatok vedie k nenávisti a roztrpčenosti neliberálnych režimov, voči tým liberálnym. Rawls tvrdí, že všetky národy podliehajú zmene a je úlohou liberálnych národov aby sa prostredníctvom postupnej zmeny pod vplyvom úctivosti v medzinárodnom práve snažili o postupné nápravy v pozitívnom smere.

Rawls vo svojej koncepcií rozdeľuje národy na liberálne, neliberálne pričom pozná slušné hierarchické národy (základné predpoklady sú v rešpektovaní ľudských práv, relatívna ľudská rovnosť, právny systém pridržiavajúci sa dobrej idei spravodlivosti) slušnú konzultačnú hierarchiu (občania poznajú svojej morálne záväzky a snažia sa o dobro národa, táto spoločnosť berie do úvahy širšie potreby spoločnosti a kladie ich pre záujmy jednotlivcov). Čo je zaujímavé Rawls tvrdí, že slušná spoločnosť nie je agresívna a do vojny vstupuje len za účelom svojej sebaobrany základaný a že úradníci a sudcovia musia veriť v riadny právny systém, ktorému musia „úprimne a rozumne veriť, že právo sa naozaj riadi ideou spravodlivosti pre spoločné dobro.“

V ďalších časti Rawls opisuje ideál štátnikov v podobe bonmotu – politik myslí na najbližšie voľby, štátnik na nasledujúcu generáciu. Štátnik má vidieť veci do dôsledkov a to dlhodobých horizontoch, a to vo väčších rozsahoch ako jeho voliči. A keď tieto dôsledky rozpozná, drží sa ich aj na vzdory nesúhlasu. Tento ideál v sebe zahrňuje aj morálne prvky ako imanentné činitele.

Rawls v závere hovorí, že nesmieme pripustiť, aby sa naše predstavy týkajúce sa spravodlivého a dobrého usporiadania spoločenstva národov, ako niečo nemožné, pretože to ovplyvní kvalitu a charakter týchto postojov a to významne ovplyvní našu praktickú politiku. Poslednou časťou je Revidovaná idea verejného rozumu. V tejto časti Rawls tvrdí, že idea verejného rozumu je akýsi politický vzťah, črta demokracie a rozumného pluralizmu. Ďalej ho chápe ako rozum slobodných a rovných občanov, ktorý je profilovaný zo súboru rozumných politických koncepcií (politík) o ktorých uvažujú v konotáciách občianskej reciprocity. Jednoduchšie povedané, ide o spoločné politické rozhodnutia členov spoločenstva. Rawls tvrdí, že verejný rozum nie je absolútna idea nakoľko by bola potlačená slobodná voľba jednotlivcov, ale tvorí akési pozadie, ktoré sa čiastočne prelína no zároveň odlišuje od kultúry, náboženstva a pod. Pre Rawlsa je dôležitá aj idea rozvažovania, teda mechanizmu kreovania verejného rozumu, tj. keď občania: „hĺbajú, vymieňajú si názory a diskutujú o podporných dôvodoch týkajúce sa verejných politických otázok.“ Existencia verejného rozumu je nevyhnutná, nakoľko politický systém je limitovaný volebným kolotočom a naháňaním preferencií a teda v dlhodobom horizonte nie je politická „elita“ schopná vyprodukovať akceptovateľnú podobu plánovania chodu spoločnosti. A práve verejný rozum by mal podľa Rawlsa vstupovať do riešenia politických či iných spoločenských problémov.

Verejný rozum obsahuje niekoľko politických princípov a to: hodnota autonómie, hodnota sekularizmu ( v zmysle že vieme formulovať svoje požiadavky aj nenáboženskými argumentmi), hodnota distribúcie a pozitív distribúcie zdrojov a hodnota záujmu štátu v rodine a v ľudskom živote. Tento mix tvorí akýsi sekulárny rozum, ktorý predstavuje základ liberálneho verejného rozumu.