Pre jednu a sto piesní
Liao I-wu
Za jedinú báseň sa dostal do väzenia. Liao I-wu sa postavil totalitnej vláde a stal sa nepriateľom ľudu. V júni 1989 tiekla na pekingskom námestí Tchien-an-men krv doslova potokom, čínsky režim tu tvrdou rukou zakročil proti protestujúcim občanom. Mladý básnik si vtedy povedal, že svoj hnev a bezmocnosť premení na verše. Napísal silnú protestnú báseň Masaker, ktorá sa rýchlo rozšírila v prepisoch a nahrávkach. Pre bežných občanov bola zdrojom vnútornej sily, no pre básnika sa tým začala dlhá a ťažká cesta čínskymi väznicami. Strhujúca autobiografická kniha Pre jednu a sto piesní čínskeho básnika Liaa I-wu, ktorý ako odporca režimu strávil štyri roky v čínskom väzení, je mimoriadnym svedectvom o odvahe, nezlomnosti, ale aj beznádeji. Utrpenie i každodennosť väzenskej cely – to je román Pre jednu a sto piesní, v ktorej Liao I-wu hľadá v ľuďoch posledné zvyšky človečenstva. Všade – aj za múrmi toho najhoršieho čínskeho väzenia.... celý text
Přidat komentář
Kniha Pre jednu a sto piesní je záznamom o živote vo väzení, o hierarchii, brutálnych skutkoch, ale aj nečakanej láskavosti. Napriek tomuto utrpeniu však Liao nerezignuje a stále sa pozerá okolo a pozoruje, počúva príbehy iných - napríklad väzňa odsúdeného na trest smrti, ktorý si chce zapmätať všetky cesty vedúce cez Čínu, aby na nich mohol po smrti strašiť.
(SPOILER) " Vyšetrovacie stredisko na hore Sung sa mohlo pochváliť tým, že dokázalo zlomiť aj tých najtvrdších zločincov. Keď sa nezvládnuteľný podozrivý vymkol úradom spod kontroly, poslali ho na horu Sung, kde robotu za nich odviedli samotní väzni. Mučením."
Ťažko hodnotiť túto knihu, čo ma však prekvapilo, je to, že čínsky básnik poznal tvorbu Júliusa Fučíka a Milana Kunderu . A že niektoré väzenské cely boli navrhnuté podľa príkladu Československých väzníc.