Prebijem sa! Štefánik
Jozef Banáš
https://www.databazeknih.cz/img/books/38_/388561/bmid_prebijem-sa-stefanik-Rcu-388561.jpg
5
48
48
Po takmer sto rokoch vychádza komplexný román o Milanovi Rastislavovi Štefánikovi. Jozef Banáš sa v obsažnom diele pokúša odhaliť najväčšie tajomstvá spojené so Štefánikom a jeho dobou. Stál za jeho smrťou Beneš? Bol Štefánik slobodomurár? Kto v skutočnosti vyhlásil Česko-Slovenskú republiku? Bol viac čechoslovakistom alebo Slovákom? Čím imponoval ženám a prečo sa neoženil? V knihe Prebijem sa! Štefánik sa dozviete aj to, aký svetový rekord vytvoril a či sa stretol s Dubčekom. Prečítate si, o čom hovoril s Tolstým a prečo necestoval Titanicom, hoci to bolo v pláne, dozviete sa o stratenom zlatom poklade ruského cára aj o tom, prečo nemecké tajné služby financovali ruských boľševikov. Milan Rastislav Štefánik dokázal nepredstaviteľné. Chlapec zo zabudnutých kopaníc Horného Uhorska sa presadil priamo v Paríži – centre vtedajšieho sveta. Mladík z chudobnej rodiny neznámeho národa sa stal hvezdárom a generálom svetovej mocnosti. Čím sa motivoval a kde čerpal železnú vôľu siahať vždy až na dno síl? Aj o tom je beletrizovaný príbeh najvýznamnejšieho muža slovenského národa.... celý text
Přidat komentář
Jediná kniha, ktorú som zo svojej knižnice od tohto autora nevyhodila (zdôvodním neskôr), pretože predsa len nepopierateľne zhromaždil fakty o našom významnom (ak nie najvýznamnejšom) Slovákovi, ktorý aj napriek svojmu krátkemu životu urobil viac ako hociktorý iný hej „Slovák“ bijúci sa do pŕs najmä po návšteve niektorého športového podujatia, opojený pár pohármi poldecákov a zabalený do slovenskej vlajky.
Tu by som trošku, s dovolením pánovi Mimirovi, oponovala v časti, kde autor až príliš často opisuje Štefánika ako načahoča ruky a pomaly ničnerobca, aj keď s odôvodnením jeho chorľavosti, čo mi prišlo dehonestujúce Štefánika a žiadneho Slováka, ktorý by si ho chcel brať za vzor, nie veľmi povzbudzujúce k národnej hrdosti. Aj keby to tak bolo, dalo sa to napísať raz, alebo inak v zmysle, že všetko čo prežil, čo robil, čo zažíval napriek nepriazni osudu, ho vykreovalo na osobu, na ktorú môžu byť Slováci len pyšní a nič iné, bez žiadneho ďalšieho ale... Mali sme práve v takejto knihe čítať na viacero potrebných nádychov, nie jedným dychom, o jeho obrovskom odhodlaní, nasadení na tú dobu, v ktorej žil. Ani si len neviem predstaviť, čo by MRŠ dokázal, keby mal dnešné možnosti.
K autorovi knihy, Jozef Banáš je nesporne majster slova, lebo cez jeho opis som sa pri čítaní jeho (hlavne ciest a duchovna opisujúcich) kníh ocitala na miestach spomínaných najmä v jeho „kódoch“, čo som mu aj osobne povedala na besede s ním ešte v roku 2018 v mojom rodnom meste, no...a potom prišiel Covid a jeho úbohá „odborná“ analýza a dôvody, pre ktoré ho on – otužilec nemôže dostať. Ak by som sa riadila jeho rozumom, možno tu už dnes nie som a ktovie, koľkí sa jeho slovami riadili a...., však aj jeho nakoniec zachránila jeho inteligentná dcéra Adelka,...no... a zaklincoval to u mňa jeho postoj a obhajoba práv Ruska, ktoré v 2022 napadlo Ukrajinu. Aj o tom som mu písala, že keď som ho videla na TA3 na strane tých dvoch ďalších nešťastníkov, že ľutujem, že som mu čo i len eurom, za knihy, ktoré som si od neho kedy kúpila, prispela na jeho vyššiu životnú úroveň. Nechcela som od neho odpovednú reakciu dostať, dostala som, no zahodila rovno do koša bez toho, že by som venovala už len štipky času na jej prečítanie.
Keď už takáto kniha vyšla a toľko námahy bolo urobené a času investovaného do zberu toľkých faktov po celej púti Štefánika, ja si práve myslím, že toto už, mala byť kronika vzoru vzorov, aby aj Slováci mali konečne v jednej knihe zozbierané črepinky, ktorých počet by však vystačil na polepenie jednej obrovskej busty slovenského štátnika, akým MRŠ bez pochyby bol a je. Aby aj Slováci konečne mali svoju a len svoju osobnosť.
Ešte k spomínanej besede. Po mojej otázke J. Banášovi, či by napísal aj nejaké pokračovanie, kde by však viac spomínal aj T. G. Masaryka, ktorý bol veľmi so Štefánikom prepojený vo svojej snahe o vzájomnú štátnosť, mi od neho letela vzduchom imaginárna facka, keď sa arogantne vyjadril, niečo v zmysle, že ten ma nezaujíma, o tom nech si píšu Česi. Kto vie, no prišlo mi, že ani o tom, že TGM bol polovičný Slovák, na čo treba byť riadne hrdý, nevie... Nevie, že so Štefánikom zachránili Slovákov pred úplnou maďarizácioum, nevie o jeho vrúcnom vzťahu k Slovensku, o tom, že bol členom spolku slovenských študentov Detvan, o....no mám za to, že by bolo o čom a jeho živote spojenom so slovenskou hrudou písať...
Přečetl jsem český překlad, se spoustou chyb. Ale oceňuji autorovu snahu napsat poutavý román o jenom z nejvýznamnějším Slovákovi moderních dějin. Chápu, že vše je pouze fikce, ale velice dobře napsaná na pozadí historických událostí! Význam Milan Rastislava Štefánika byl v západní polovině našeho společného státu znevažován, možná i popírán, stejně tak i podíl legií na naší nové státnosti. A obojí ) podíly Štefánika a legií) je zpracováno kvalitně!
Prvá z troch kníh o Štefánikovi prečítanáKeď som v novembri navštívil v Košariskách jeho múzeum,netušil som že ma tak nesmierne zasiahne jeho životný príbeh.Priznávam že dovtedy som mal o ňom tie najmenšie informácie.Poznal som ho hlavne z mojich návštev na Bradle na ktorú som chodil už od detstvaPre mňa bol ,,najväčším" Slovákom dovtedy rodák z neďalekého Vrbového Móric Beňovský a trochu sa hanbím že o Štefánikovi som nevedel skoro nič.No nikdy nie je neskoro a ja som ,,náhodne" navštívil jeho rodný dom.Prežil neskutočný život a obetoval ho svojej viere a Slovensku.Pre mňa je pravým hrdinom! ,,Per aspera ad astra-cez prekážky ku hviezdam"
Keď som postrehol nový životopis o Milanovi Rastislavovi Štefánikovi, zachvel som sa a zaradoval. Konečne, vravím si. To je prísľub objektivity, musí byť. Od totality sme už ďaleko a možno dozrel čas aj na nejaké odvážnejšie hypotézy a bolestivé fakty. Nadšenie pritlmil náhly šok, keď som zbadal meno autora tak potrebnej knihy (posledný pokus Juríček, Mladé Letá , 1990). Na knihe sa totiž autorstvom hrdil, Jozef Banáš.
Musím sa priznať, že autor ma nikdy nezaujal. Vnímal som ho ako klasicky komerčného s tuctovými témami. Nič pre náročnejšieho čitateľa s vycibreným okom pre knihu. No tento postoj rozpustil štýl autorovho písania expresne rýchlo. S údivom (možno snáď s obdivom) som pretáčal každú ďalšiu stranu a uvedomil som si, že spoznávam Štefánika ako človeka, ako syna, ako brata, ako študenta, ako vedca, ako vojaka a politika. To by nebolo nič výnimočné, so zreteľom na obrovské množstvo dobrých biografií, ktoré dnes na pultoch kníhkupectiev nachádzame...avšak, autor sa dokázal dokonale vyhnúť pasci, ktorej čelí každý literát, ktorý sa podujme na opis života veľkej osobnosti. Zo strachu nepošpiniť jej hrdinskú gloriolu, generačný odkaz, radšej obratne - niekedy menej, niekedy viac rozhodne sa obísť všetky nedokonalosti bezchybnej povahy. Písať s úctou a neustále si pripomínať význam veľkosti človeka, o ktorom píšem. Zhodou okolností som v čase čítania Banášovho Štefánika prečítal útle dielko Spomienky na Editu Steinovú. Keď som tú útlu brožúru konečne odložil, prešlo mi mysľou, to nebolo o Edite Steinovej, ale o obdive jej súčasníkov k jej nesporným nadaniam. Editu vykreslili v tom kompiláte memoárov ako bytosť bez ľudského errare humanum est a tak sa odo mňa vzdialila niekde na piedestál domnelého ideálu. Keď predstavitelia hnutia analytickej psychológie Jungovi priniesli na korektúry jeho spisy obohatené životopisom, Jung k tomu po prečítaní výstižne poznamenal: Chvála Bohu, že som Jung a nie jungián. Toľko klamstiev! Banáš toto nedopustil a Štefánika urobil veľkým aj s jeho veľkým množstvom nedostatkov. Toto nie je kronika vzoru vzorov, ktorý by sme mali všetci nasledovať a neprestajne obdivovať vzhľadom aj nato, že je vzorom národným. Kniha je faktografický román predstavujúci človeka obrovských dlhov, finančné nespoľahlivého, ktorý často krát na dlh bral dlh, aby odbil iný dlh. Človeka, ktorý sľúbil lásku mladučkej Márii Neumanovej, zatiaľ čo prežíval romantické chvíle v Monte Carle s Mimi Benkovou. Človeka, ktorý neraz pomýšľal na predčasný odchod z tohto sveta. Jedným dychom však čítame o človeku nevyčerpateľného odhodlania, ktoré nemá obdoby, o človeku, ktorého vôľa priviedla z fary v Košariskách na Mount Blanc, Tahiti, Tongo, do Brazílie, Tadžikistanu a iných miest, o ktorých jeho rovesníci ani len netušili, že existujú. Zahral si šach s Tolstojom, zafilozofoval s Masarykom a prednášal elitným francúzskym prominentom v slobodomurárskej lóži v Paríži. Spomínaný Jung raz vyslovil myšlienku: Kto chce vyrásť vysoko, až do oblakov a stať sa veľkým, musí zapustiť korene až do pekla a Otokar Březina vyslovuje podobnú myšlienku Človek je ako kyvadlo, prudký výkyv na jednu stranu = výkyv na druhej strane. Ak by som teda siahol po tejto knihe a čítal o šťastenou pobozkanom chlapcovi, ktorý už od útleho veku ohuroval všetkých a všetko a bolo zreteľne vidieť, že ho osud vedie na piedestál a k sláve, odložil by som ju. Mnoho jeho výprav skončilo fiaskom, hlavne tých za láskou, a tiež tých vedeckých, nikdy sa však nevzdával. Jeho cesta bola ikonicky náročná, dni v Paríži s celodennou stravou, ktorú tvoril pohár teplého mlieka, pred Parížom Praha, plná depresií, sklamaní a ponížení. Aj vďaka nej vyrástol Milan Rastislav Štefánik na úchvatnú osobnosť. Veľkú osobnosť celosvetového renomé. Zaslúžene. Daj nám drahá Fortuna takýchto ľudí aj dnes!
M. R. Štefánik bol skutočne významný človiečik vo veľkých dejinách. V knihe je krásne opísaný kraj, v ktorom vyrastal, jeho detstvo, neľahký život početnej rodiny, túžba po vzdelaní.. Kam až dosiahne pilná práca a ochota obetovať sa pre splnenie svojich predsavzatí. Tak ľudsky napísané, ako výnimočný autor vie.
Po prečítaní tejto knižky som sa zahanbene pristihol, že som nebol pri slávnej Štefánikovej mohyle na Bradle. Nenápadne som zorganizoval výlet, samozrejme aj do múzea v Košariskách a páčilo sa aj reptajúcim spolucestujúcim, ďakujem za pekný výklad mladému sprievodcovi - doporučujem knihu aj múzeum.
Táto kniha vo mne vyvolala veľký obdiv a vďaku k Štefánikovi. Príde mi to takmer zázrak, že sa Česko-Slovensko nakoniec podarilo presadiť ako nový suverénny štát. Prechovavam od prečítania k M.R. Štefánikovi veľkú úctu a cítim (prvýkrát v živote) hrdosť, že patrím k Slovákom. V knihe bolo veľmi veľa postáv, takže som sa občas statila. Miestami bola putavejšia, niekedy som ju odložila a vrátila sa k nej po odmlke. Každopádne, som veľmi rada, že som ju prečítala celú.
,, Búrlivý je môj život a bude plný zápasu. So šťastím bych sa delil,
ak však padnem, chcem padnúť sám... Hovorím si, prikazujem si: pohliadni
ku hviezdam, keď ťa niečo trápi
a budeš merať merítkom dobrým...
Viem, že života už mám namále, musím teda ten zvyšok čo najlepšie zužitkovať. Až vykonám svoje, pokojne umriem...
Vzdycháme, že život je krátky, a pritom ním tak ľahkomyseľne mrháme...
Blúdim vo svete sám a smutný,
moje jediné šťastie je, že sa stanem užitočným...
Verím vo vyšší ideál, chcem slúžiť...
Hľadáš cieľ života...?
Čiň prípravy na smrť. Kto zomiera bez túžob a ľútosti, ten žil životom šťastným a opravdivým...
~~~
17. septembra 1912...
Plávajúc Tichým oceánom smerom
k ekvádorským brehom, zapísal si do svojho nerozlučného zápisníka:
,, Opäť sa blížim k Tahiti bez toho,
aby som ho dosiahol. Zdá sa mi
to byť symbolom mojej existencie...
Tlčiem sa tými najrôznejšími a najfantastickejšími cestami, avšak
do prístavu nemôžem...
Zdravie mám stratené, finančne
som vyčerpaný, duševne chvíľami podlomený a roky utekajú. Komplikovaný je môj život.
Avšak žijem...
Snáď nie je zbytočné úsilie moje,
snáď prispel som a prispejem k stavbe veľachrámu človečenstva a pokroku...
Veľké mám vady, ale cítim, že je
vo mne i kus dobrého... "
,, Vyšvihol si sa k výške svetového významu bez cudzej pomoci. Na celej svojej ceste si nezabudol, že si synom malého, zotročeného národa a dosiahnuc moci a slávy, žiaril si nám príkladom nevídanej rodolásky a ideálneho ponímania vyššieho zmyslu života...
Súc bojovníkom vskutku v službe najvyššej idey ľudskosti, vybojoval si svojmu ľudu všetky podmienky, aby mohol žiť ako národ slobodný, kultúrny, aby mohol svojou skromnou hrívnou prispieť k spoločnému pokladu kultúry a cívilizácie človečenstva...
Kto má nahradiť teba, ktorý nemá páru, seberovného v skutkoch, myslení, pracovitosti a láske k národu...? "
~~~
Smútočný prejav Vavra Šrobára
Předně jsem rád, že jsem si knihu přečetl, o Štefánikovi toho totiž velmi málo víme. Cením si autorovy práce, i toho, že nesklouzl k podpoře různých konspiračních teorií. Generál Štefánik byl nepochybně zajímavá osobnost, bohužel v této knize jsem si často připadal jak v harlekýnce, všudypřítomné duševní krize, horoucí vyznání přátelům a podobné situace zaplňují tuto knihu měrou vrchovatou. Generál je tu zpodobněn spíše jako přecitlivělý zasněný básník, než jako vědec, voják a diplomat. A chci dodat, že mě v knize rušily hojné pravopisné chyby, obvykle nezvládnuté příčestí minulé a opakovaně špatné skloňování zájmena být (např mohl si napsat ). Za to však nemůže autor, spíše překladatel.
Velmi pekne napisany pribeh. Nerozumiem politike, ale Stefanik ma zaujal. Chcela som sa dozvediet, kto to bol a co robil. Kniha nebola nudna a vniesla mi trochu svetla ako vznikla a za akych podmienok vlastne Cesko a Slovenska republika a ako vyznamne sa o to pricinil Stefanik.
Uplne zrozumitelne napisane aj pre obycajneho smrtelnika.
Ako píše Ladiva - "umrnčaný" štýl knihe nesedí. Nespočetné množstvo "dojatých" a "rozochvených" strán na mňa pôsobilo veľmi rušivo. Román je vďaka tomu patetický a ubolený. Neublíži ani neurazí. Oslavné ódy na toto dielo však považujem za prehnané.
Autorovi sa podarilo zhromaždiť úctyhodné množstvo faktov o Štefánikovi, aj o dobe v ktorej žil a pôsobil. Až po prečítaní knihy som si uvedomila, aké to v skutočnosti bolo ťažké, vytvoriť novú republiku, ktorú by uznalo medzinárodné spoločenstvo a aké nesmierne úsilie vynaložili všetci, ktorí na tom pracovali. Kniha je rozsiahla a autor sa poctivo snažil zmapovať Štefánikov životný príbeh. Pri jej čítaní ma však dosť rušil štýl, akým je kniha napísaná, príbeh sa mi tým posúval do pateticko-romantickej roviny.
Knižka krásne napísaná. P. Banáš klobúk dole s témou veľmi ťažkou ste sa naozaj popasovali bravúrne. Prečítaná jedným nádychom. Určite by mala byť zaradená do povinnej literatúry pre ZŠ a SŠ.
Čo ma však zarazilo a troška prekvapilo, s ako knižka bola dopísaná. A to z dôvodu, že gen. Štefánika smrť, nebola nikdy oficiálne a riadne vyšetrená a autor akoby už nemal možno silu viac rozobrať, čo vlastne bolo po jeho smrti, budem čakať a dúfať, že knižka dostane poriadny koniec, taký, ktorý si takáto osobnosť zaslúži.
Inak p. Banáš klobúk dole nad Vaším majstrovským dielom. Bolo mi veľkou cťou si ho prečítať a dúfam, že budete robiť aj besedy pre našu mládež, aby sa na Štefánika nikdy nezabudlo. Veľké ďakujem.
Klobúk dole pred týmto počinom Jozefa Banáša. Takto detailne popísaný život našej najvýznamnejšej osobnosti histórie som teda nečakal. V knihe sa dozviete nie len veľa zaujímavostí zo Štefánikovho života, ale aj z dejín. Či už ide o udalosti okolo vzniku prvej čs. republiky, prvej svetovej vojny a jej priebehu, veľkej októbrovej soc. revolúcie vo vtedajšom cárskom Rusku a kopec iných zaujímavostí. Kniha je písaná ako román. Je veľmi pútavá a doslova som hltal stránku za stránkou. Toto dielo mi poodhalilo osobnosť Milana R. Štefánika, to kto to bol, aký bol či už v súkromí alebo vo verejnom živote, jeho vzťah k Masarykovi, Benešovi, Šrobárovi a ďalším osobnostiam z toho obdobia, jeho túžby, sny, maniere, vzťahy k ženám, zdravotné problémy, silné stránky ale i slabosti. Som nesmierne rád, že takáto kniha vznikla a kebyže je to na mne, určite ju zaradím medzi povinnú literatúru pre žiakov základných škôl. A ešte jednej veci si na tomto diele veľmi cením. A to, že ohľadom jeho smrti sa autor nevydal cestou rôznych konšpiračných teórií, ale držal sa faktov a dobových záznamov. Bravo pán Banáš!
Autorovy další knížky
| 2011 |  Kód 9 |
| 2021 |  Jsem Baťa, dokážu to! |
| 2008 | Zóna nadšenia |
| 2013 | Kód 1: Tajomstvo zázraku |
| 2018 | Prebijem sa! Štefánik |
Když jsem se na základní škole učil o dějinách Československé republiky, tak byly uváděny jako osobnosti této doby Masaryk, Beneš, Štefánik. O poslední osobnosti jsem se jinak moc nedozvěděl, kromě toho, že zahynul při leteckém neštěstí. Stejně tak málo jsem se dozvěděl málo o vzniku legií (není divu v 60. letech to nebylo žádoucí).
Věřím tomu, že bez jeho diplomatických schopností, by ani legie, ani náš stát nevznikl. Kniha obsahuje zajímavé údaje o životě tohoto vědce, diplomata a vojáka. Marně si představuji, jak by se naše dějiny utvářely, kdyby takový člověk žil například v letech Mnichovské smlouvy a jak by se spojenci chovali pod tlakem takového člověka.
Milan Rostislav Štefánik se tak stává mravním příkladem pro naše občany a politiky.
PS. Opět vydavatel šetřil na všité záložce, která by se hodila.