Prečo ľudia veria nezmyslom
Marek Jurkovič , Vladimíra Čavojová , Ivan Brezina
https://www.databazeknih.cz/img/books/42_/425271/bmid_preco-ludia-veria-nezmyslom-Xyf-425271.jpg
4
13
13
Viera v nezmysly sa prelína celými dejinami ľudstva. Ale až dnes má tak veľa nových podôb a názvov. Dezinformácie, propaganda, fakenews, konšpiračné teórie, hoaxy, trollovia, postfaktutálna doba, pseudoveda, šarlatáni. To sú len niektoré z výrazov, s ktorými sa stretávame čoraz častejšie a ktoré sa snažia popísať javy, s ktorými dnes mnohé spoločnosti zápasia. O význame týchto slov svedčí aj to, že sa v posledných rokoch viaceré z nich objavili v anketách alebo v rozhodnutiach odborných porôt o „slovo roka“. História pri ceste za poznaním je bohatá na ľudské omyly. Keď však hovoríme o postfaktuálnej dobe, hovoríme o tom, že badať ústup záujmu o pravdu. Nepodložené presvedčenia sa dnes šíria rýchlejšie ako kedysi a kým ich niekto uvedie na správnu mieru, škoda je už dávno napáchaná. Navyše aj dávno vyvrátené nepravdy sa k nám neustále vracajú zo „záhrobia“, ako napríklad presvedčenie o plochosti Zeme. Trend ignorovania pravdy má mnoho prejavov, tím slovenských psychológov v tejto publikácii uvádza desiatky príkladov a hľadá cestu, ako v ľuďoch prebudiť kritické myslenie.... celý text
Přidat komentář
Zhrnutie: Prečo sa podložené presvedčenia a fakty šíria menej rýchlo ako dezinformácie? Kto a prečo podlieha častejšie hlúpostiam? Čo je analytické, kritické a vedecké myslenie a prečo sa na školách viac nevenuje pozornosť kritickému a vedeckému chápaniu? Kto sú trollovia? Misinformácie a konšpirácie ... a čo s nimi. To a ešte viac sa dozviete v tejto knihe. Text obsahuje výskum aj zo Slovenska.
Čo ma zaujalo: analytické myslenie čiastočne zabraňuje človeku uveriť v nezmysel, sebapotvrdzovanie však tomu napomáha
Čo ma ohúrilo: že ešte existujú ľudia, ktorí veria tomu, že Zem je plochá, alebo v mori žijú aj morské panny
Táto kniha mi dala dosť zabrať. Mala som veľké očakávania a tak úplne sa nesplnili.
Na knihu som sa tešila, má zaujímavý názov a aj obsah. Ale nejak som sa nemohla začítať.
Kniha je rozdelená na 12 kapitol, napr. o konšpiráciách, o internetových trolloch, o kritickom myslení (aj u detí a podobne). Hlavne kritické a vedecké myslenie sa v jednotlivých kapitolách opakuje dosť často (čo vôbec nevadí).
Kniha sa mi čítala dosť ťažko. Niektoré kapitoly ma vôbec nebavili, niektoré mi, naopak, prišli skvelé. Celkovo sa mi ale čítala dosť ťažkopádne. Môže to byť aj tým, že tento týždeň bol v práci dosť náročný a môj mozog sa už doma odmietal sústrediť (ale keď už raz začnem čítať knihu, tak ju musím dočítať). Celkovo som ale rada, že som si knihu prečítala, dozvedela som sa veľa nových a zaujímavých vecí, tiež kniha ponúka na isté veci nový pohľad. Najviac ma bavili kapitoly o vedeckom a kritickom myslení a potom posledná kapitola o tom, prečo uprednostňujeme prítomnosť pred budúcnosťou, tá bola vážne zaujímavá. Ku knihe sa raz možno vrátim (keď toho bude v práci menej :D), aj keď radšej si pravdepodobne prečítam nejakú inú knihu s podobnou tématikou. Na tejto knihe tiež oceňujem dlhý zoznam použitej literatúry, vidno, že autori si s ňou dali dosť práce. Knihu odporúčam prečítať každému, je v nej dosť ukážok využitia kritického myslenia v bežnom živote (a veru nie všetci ho máme rozvinuté).
" Hlavnou myšlienkou kapitoly je, že naše videnie sveta nie je také jasné a objektívne, ako by sme radi verili, ani keď disponujeme dostatočným intelektom, vzdelaním alebo vedeckou gramotnosťou. Aj vtedy nahliadame na svet cez okuliare, ktoré sú zafarbené ideológiami skupín, ku ktorým sa hlásime. Náš sklon rozdelovať svet do skupín (my a oni) nás vedie k tomu, aby sme vnímali "oni" negatívne a so strachom, ktorý môže viesť až k nenávisti a konfliktu. Tieto naše skreslenia a obavy sa ľahko dajú zneužiť rôznymi manipulátormi, preto verím, že po prečítaní tejto kapitoly získa čitateľ väčší nadhľad nad svojimi identitami a úzkosťami." ( Marek Jurkovič)
Kráčal som po tenkom ľade. Bál som sa tejto psychologickej knihy. Nemám skoro žiadne skúsenosti s psychológiou, ale zaujal ma názov knihy a hlavne edícia Civilizácia ma neraz presvedčila o svojich kvalitách.
Moje obavy, chvala bohu, boli nakoniec zbytočné. Samozrejme sú úseky pri ktorých som sa musel vracať, lebo som sa strácal v niektorých častiach, hlavne niektorí spisovatelia sa vyjadrovali moc odborne, ale čo je podstatné, niečo ma táto kniha naučila. Nikto nie je dokonalý, hlavná vec je, či sa dokážeme ponaučiť.
Čo sa týka obsahu knihy. Už samotný názov svečí o naivite ľudstva a v čo sú hlavne niektorí ľudia veriť. Morské panny, anjeli, či klamstvá o očkovaní. Skupina autorov sa nám snaží vysvetliť a hlavne pomôcť, ako sa vyhýbať a brániť proti falošným informáciam a radia nám ako vycvičiť svoje kritické myslenie.