Premeny poézie Vojtecha Mihálika

"POÉZIA VOJTECHA MIHÁLIKA je určitým skoncentrovaným výrazom cesty posledného dvadsaťročia slovenskej poézie. Básnická tvorba pred rokom 1948 okrem pár výnimiek - Laco Novomeský, Fraňo Král - musela pretvárať svoj profil do podoby novej socialistickej poézie. Mladý Mihálik mal už tiež svoju minulosť: a to v podobe svojich "Anjelov". "Plebejská košeľa" - most medzi touto minulosťou a „Spievajúcim srdcom" - vzbudila rozporný, v mnohom negatívny ohlas. Pozitívny ohlas získalo „Spievajúce srdce", pravdaže, v čase iných spoločenských podmienok, v čase postulovania nových umeleckých programov. Teda: už v týchto troch básnických knihách je zhmotnená rozporuplná cesta slovenskej poézie v prelomových obdobiach; je v nej organický vývin i základný zvrat, je tu isté zázemie a mosty, ale i prílišný chvat - chvat bez dostatočného intelektuálneho nadhľadu, ak nechceme povedať: odstupu - v básnickej apoteóze nových socialistických premien. Ďalšími básňami - mám na mysli najmä úzko ponímané príležitostné básne zo zbierok "Ozbrojená láska", "Neumriem na slame", ba aj niektoré verše zo zbierky, "Archimedove kruhy" - splatil Mihálik, tak ako v znásobenej miere veľká časť našej poézie, príslušnú daň onomu chvatu. Aj tu sa prejavili v plnej miere dôsledky predchádzajúceho slabého mysliteľského prieniku do prevratných spoločenských javov. Kvalitatívny zdvih, nové niveau Mihálikovej básnickej tvorby, realizované v konkrétnych knihách, je istou analógiou toho kvalitatívneho vzostupu, ktorým sa neskôr prezentovala slovenská básnická tvorba vôbec: zbavila sa schém i toho mysliteľského vákua, ktoré jej – okrem iných zábran - iba dodatočne dovoľovalo povedať slovo k rozporuplnému životu. J.S." Anotácia na prebale.... celý text