Priepasť
Jozef Karika
https://www.databazeknih.cz/img/books/53_/537786/bmid_priepast-663630178e962.jpg
3
589
589
Bývalý lezec trpiaci panickým strachom z výšok narazí na legendu o skalnej plošine v Tatrách, kde neznáma sila núti ľudí, ktorí tam zablúdia, skočiť do priepasti a zabiť sa. Nezvyčajné množstvo smrteľných nehôd v tejto oblasti mu nedá spávať. Rozbehne pátranie na vlastnú päsť, lenže skutočnosti, ktoré odhalí, sa vymykajú ľudskej predstavivosti a chápaniu. Za svoju zvedavosť kruto zaplatí – sám sa ocitne na hrane priepasti. Je stará legenda horských vodcov o nadprirodzenej sile zhadzujúcej ľudí do hlbín iba strašidelná fáma, alebo obsahuje zrnko pravdy?... celý text
Přidat komentář
Až touto knihou si zaraďujem Jozefa Kariku medzi spisovateľov. Doteraz som ho považoval za majstra slova, ktorý vie excelentne vybudovať atmosféru, vytvoriť spoteného, vyžmýkaného čitateľa s obhryzenými nechtami, hltajúceho dve strany za minútu, aby to všetko zahodil podivným záverom knihy. Ale nie za spisovateľa. A to aj napriek tomu, že až pri troch jeho knihách sa mi stalo, že som v deň, kedy mi zostávalo dočítať druhú polovicu, odišiel z práce o hodinu skôr, lebo som sa aj tak nevedel sústrediť a myslel som na knihu.
Kniha Priepasť je konečne knihou, ako má byť. V knihách, ktoré som doteraz v živote čítal, boli vždy nejaké úvahy, možnosť nazrieť na nejaký problém očami iného človeka. Takou je aj Priepasť. Nerobím si poradie obľúbenosti spisovateľov, ale Jozef Karika by bol po tejto knihe u mňa veľmi vysoko, určite v prvej dvadsiatke a to tam počítam aj Stephena Kinga, alebo Arthura Charlesa Clarkea. To, či mala byť kratšia, alebo nie, to je rozhodnutie autora, viem si predstaviť skrátiť ju (nie osekať až na poviedku), ale načo? Prišli by sme o takéto úvahy.
"Súčet všetkých potenciálnych životných slastí sa nikdy ani len nepriblíži súčtu všetkých potenciálnych utrpení. Celá hra je sfalšovaná v tvoj neprospech. Úspech, slasť a radosť sú iba dočasné, utrpenie však trvalé. Každé pozemské šťastie je skôr či neskôr zmarené alebo demaskované ako ilúzia, neexistuje žiadna výnimka. Život je podvod, sklame ťa nenaplnená nádej, no časom aj každý vydretý cieľ. Na dosiahnuté si rýchlo zvykneš, už ti to neprináša žiadnu radosť, sladké ovocie sa ti v ústach premení na piesok. Ale ak to znova stratíš, čo sa skôr či neskôr stane, veľmi to bolí. Preto bolesť vždy zvíťazí, samotný život ju rozmnožuje, zatiaľ čo radosti a pôžitky rad-radom osekáva. Veď aj čas ti pri všetkom pozitívnom uletí, ani nevieš ako, zatiaľ čo pri negatívnom sa pomaličky vlečie.
Dokonale šťastným ťa neučiní nič na svete. Ale dokonale nešťastným ťa spraví aj tá najhlúpejšia náhoda. Na dosiahnutie čohokoľvek dobrého musíš drieť, snažiť sa, vynakladať energiu, neraz aj po celé roky či dekády. Zlé sa ti však prihodí behom sekundy, bez tvojho pričinenia, iba tak, z ničoho nič. Na to sa môžeš spoľahnúť, zatiaľ čo všetky dobré výsledky tvojich snažení sú veľmi neisté."
Dávam ju ako príklad úvahy, ktorá ma na prvý pohľad zaujala (je na strane 224). A to pritom s tými myšlienkami nie celkom súhlasím. Ale takto, milí čitatelia, vyzerá príspevok človeka, ktorý má čo povedať. A pre mňa po knihe Priepasť aj spisovateľa. Hodnotenie 58% je pre Priepasť podľa mňa príliš prísne. Hlas ľudu, hlas Boží a asi teda Priepasť nebude mať komerčný úspech predchádzajúcich titulov, ale vyvažuje to kvalitou a hlavne podľa mňa zvládnutým záverom :) Po Priepasti odchádzam spať o niečo bohatší a toto je pocit, kvôli ktorému vôbec čítam. Za mňa jednoznačných 95%
Paradoxně velmi čtivá, ale až homeopaticky do objemu románu naředěná, experimentální psychologická povídka. Jak to ten Karika dělá, že by uhrančivá magie slov? Snad příště tento dar zhodnotí lépe...
Po Tme, Strachu a Trhline som veľmi sklamaná z tejto knihy. Veľmi slabá, musela som preskakovať odseky ... prvých 70 - 80 strán ok, ale potom nasledovalo rozťahané nič.
Po nelichotivých recenziách som sa dlho odhodlávala otvoriť knihu. Preto ma začiatok milo prekvapil, číta sa ľahko, dokonca prichádza i napätie!
No a zhruba od polovice, odkedy sa autor zacyklil v rovnakých myšlienkach, len iných situáciách, som niektoré odseky preskakovala čítajúc rovnaké kľúčové slová schopná si sama dotvoriť kontext.
Dočítané zo zotrvačnosti.
To čo som čakal, som dostal (biednu poviedku rozťahanú na román), čo som nečakal, že som knihu dostal ako darček, nuž sa na mňa bude naveky dívať z poličky, ale priznám sa, že o 10 rokov si ju rád prečítam, že či fakt to bolo také zlé v 2019-tom.
Karika pridal tam, kde to nikoho nebaví (psychologické analýzy, praskliny a trhliny duše, hm) a absentuje v tom, čo mu kedysi šlo - horror.
A vážení, som presvedčený, že bude horšie, v temných hlbinách duše totiž počujem hudbu...zvláštnu hudbu peňazí, ktorej cinkot je predzvesťou ďalších rýchlokvasených povied...pardon románov s iným prostredím, ale rovnakým nesympatickým hrdinom a rovnakým smrteľným koncom.
Nahneval ma Karika týmto dielom na dne literárnej priepasti, nahneval...
Od Kariku moja prvá. No, za tri hviezdice. Zbytočne natiahnuté na veľký objem, niektoré veci nedávali zmysel. Je blbé, keď si pri čítaní knihy v duchu hovorím: "Preboha, to takto bude do konca?" Na druhej strane chválim námet a prepojenie s legendami a mýtmi. Autor výborne ukázal, ako to môže vyzerať v neurotickej mysli človeka, ktorý už nevie, čí je; všetky tie obsesívne myšlienky, slovo "spunggeist" som už nemohla ani vidieť a vôbec, vyznievalo to celé vďaka tomu pomerne tiesnivo. Zrovna toto Karika maximálne vyšperkoval, tá hra so slovami bola miestami fakt neúprosná. Takže aj za toto paradoxne chválim. Myslím si, že ma to určite neodradí od toho, aby som si prečítala niečo ďalšie :)
Nový hororový román od Kariku na jednej strane nedosahuje takých kvalít ako Trhlina, ale na druhej strane má v sebe niečo, čo čitateľa udrží pri knihe a núti ho čítať. Kniha je napísaná typickým karikovským štýlom, v prvej osobe. A ako to už býva, prítomná je aj nejaká mysteriózna záhada. Kniha je fajn, potenciál bol možno trochu väčší, mňa aj tak kniha nenudila. Na autorovi sa mi páči schopnosť rozviesť aj kratučkú udalosť a podať to pomerne svižne, zábavne, karikovsky. Rovnako úžasný je aj autorov slovník a schopnosť brilantne vyskladať vety... Má však aj svoje slabé miesta, ktorým je napríklad správanie hlavného hrdinu, ktoré mi prišlo trochu pritiahnuté za vlasy a občas mi liezol na nervy. Takisto mi chýbalo niečo strašidelné, predošlé knihy mali v sebe niečo tajuplnejšie a hororovejšie. Tento raz u mňa sprunggeist príliš nefungoval. Priepasť je (pre mňa) najslabšou knihou z kvarteta hororových diel autora, ale s veľkou pravdepodobnosťou dám šancu ďalšej knihe. Dúfam, že si ma o týždeň v Tatrách sprunggeist nenájde :)
Od prvej polovice som sa nemohla odtrhnut, do druhej som sa musela nutit. Skoda toho potencialu.
Jozef patrí k mojim obľúbeným autorom už od vydania prvého dielu série "V tieni mafie", ale táto kniha je asi jedna z tých najslabších. Bohužiaľ po predchádzajúcej "Trhline", ktorá bola pre mňa majstrovská sa autor od prekvapivých, šokujúcich a miestami desivých situácií posunul do psychologického rozboru človeka trpiaceho strachom z výšok. Šokujúce momenty vystriedali ľahko predvídateľné situácie, pútavý dej vystriedal schizofrenický rozkol hlavnej postavy a celkovo na mňa kniha pôsobila tak, že po prečítaní skončila v knižnici a viem, že sa k nej už pravdepodobne nikdy nevrátim. Jozef zvykne často experimentovať, nemyslím si, že román, kde je v prevažnej miere jedna postava na jednom mieste a bojuje proti svojej psychike by sa chystal v blízkej dobe opäť vydať, takže i napriek nie príliš vydarenému kúsku sa teším na jeho ďalší počin.
Díky Karikově Trhlině jsem se rozhodl dát šanci i slovenským knížkám, jelikož to byla velice slibná hororová nadílka, kterou by od "domácích" autorů jen málokdo čekal. Bohužel Trhlinou Karika i vyčerpal vlastní literární potenciál, čeho je Priepasť smutným důkazem... Měl jsem co dělat, abych to dočetl, přičemž nebyl problém ve slovenštině, ale ve skutečnosti, že celý příběh se už od samého začátku těžkopádně vleče odnikud nikam,navíc dějová linie je lehce předvídatelná. Věřím však, že autor se ještě vzpamatuje, poučí se ze svých chyb a příště obhájí svůj pisatelský talent.
Je to psychologická dráma, zaujala ma kvôli Tatrám, lebo ich mám rád. Karika sa celkom dobre pohrúžil do rozpoltenej mysle hlavného hrdinu, ale Stephen King má lepšie psycháče :-)
Prvá polovica knihy paráda. V strede sa to trošku zadrhlo a v poslednej 3/4 som si želal, nech ten magor konečne skočí, nech už sa niečo deje.
Oživením boli spomienky na minulé prípady...
Pre mna celkom nezáživné čítanie.
Psychopatia zoširoka - doďaleka a zvysoka - dohlboka. Poézia sebadeštrukcie fyzična a psychična. Toto ste chceli Slováci? Toto?
Aneb když Karika recykluje Kariku. Kniha má v sobě něco ze Tmy, Strachu, Trhliny a to je asi tak vše, co mohu "vyzdvihnout". Nervy drásající byly nekonečné stránky, kde se hlavní hrdina všemožně plazí a nemůže se za žádnou cenu dostat z místa A do místa B, to mi hrůzou málem vlasy vypadaly. Jo a sprunggeist. Na každé stránce alespoň jednou vzpomínaný. Nejčetnější slovo v knize předčící snad i souřadící spojku "a".
K autorovi jsem se dostala přes čtenářskou výzvu a přes knihu Trhlina...Tato knížka byla o dost slabší, děj měl stejnou osnovu a na konci zustala stejná pachuť....Autor trošku vykradl sám sebe???? Nic méně četlo se to dobře.
..
Možno som mal veľké očakávania. Ale aj tak - nebolo to pre mňa podľa môjho gusta. Kniha bola do prvej tretiny príjemne čitateľná, atmosférou i zvoleným prostredím ma chytila, ale potom prišiel pád - opäť rovnaké štruktúry, štýly a psychologické stavby, ktoré vedú do toho istého, pre mňa "smutného" konca. V polovici knihy som už cítil potrebu posledných 20 strán. Je pravda, že ide o istý druh žánru, ale prial by som si, aby ďalšie knihy tohto autora nemali niektoré črty ako cez "kopírak" a rozvinuli viac potenciál nosnej témy. Prišlo mi to dejovo jednoduché. Áno, klobúk dole pred neuveriteľnou pitvou v psychológii človeka, ale to typické tajomno, ktorého som tam čakal...ani hádam nebolo. Alebo som si ho nad tou celou "zvrátenosťou" mysle hlavnej postavy ani nevšimol?! :)
Príliš psychológie, vnútorného sebapitvania a málo deja. Výborné remeslo - spisovateľsky aj marketingovo. Presne podľa plánu, ako sa z poviedky dá urobiť román. V poviedke na to, aby sme prešli k okraju skalného previsu potrebujeme tri kroky, v tejto knihe osem strán. Jožko Karika prišiel na to, že na dobre predajnú knihu nie je potrebná dlhodobá príprava, štúdium materiálov, premyslenosť príbehu a prepracovanosť postáv. Je to dobre odvedená práca, nie umelecké dielo, ktoré v nás zanechá stopu. Už sa teším, s čím nás prekvapí o rok.
P.S.: Apropos, čakám, že sa v najbližšej dobe ozvú hlasy, že JK nám postupne likviduje turizmus (tipujem SNS). Náš, sice malý, ale slovenský:)
Prvá štvrtina knihy sa čítala sama a potom sa to začalo uberať smerom ako Tma a ja som už len do konca čakala, kedy to už konečne skončí. Na mňa až priveľa psychologických rozhovorov so sebou samých a všetky situácie som už ku koncu vedela presne predvídať. Asi som sa až priveľmi na túto knihu tešila, tak prišlo sklamanie. To však nič nemení na tom, že pán Karika jednoducho vie písať a na každú jednu jeho ďaľšiu knihu sa budem tešit
Nečakal som Trhlinu, preto som nebol až tak sklamaný ako iní čitatelia. Pokladám knihu za vydarenú psychologickú sondu do duše človeka. Podobne ako ostatní som čakal viacej deja, takmer celá kniha sa odohráva na skalnej plošine. Možno mal mať román podobu väčšej poviedky alebo novely. Určite autorovi fandím a myslím si, že dokáže písať horory ako málokto v našich krajinách strednej Európy.
Štítky knihy
záhady horory paranormální jevy nevysvětlené, nevyjasněné jevy pobyt v horách Vysoké Tatry horolezci
v podstate rovnaká ako celá jeho predchádzajúca trojka,
námet je celkom dobrý, milovníci mysteriózna si snáď prišli na svoje, ja bohužiaľ nie,
niektoré Karikove filozofické úvahy a slovník a všeobecný rozhľad je obdivuhodný, vyplýva z jeho štúdia
ale to rozvláčne popisovanie strachu dospelého chlapa z detského skriňového bubáka v Tme, ohrýzania si nechtov v Strachu, a to mnohostranové a nekonečné, nikam dej neposúvcajúce putovanie k horolezeckému lanu vzdialenému od hlavného hrdinu dva metre v Priepasti, ma prinútilo čítať ďalej iba z osobného pocitu povinnosti dočítať všetko začaté...
Jedine Trhlina bola pre mňa zaujímavá vlastne iba tým, že bola z prostredia, v ktorom žijem.
Ale aj po dočítaní a zhodnotení aj tej som musela skonštatovať, že je to vlastne mediálna bublina, založená na fiktívnom "darcovi" námetu a podľa môjho názoru bola predhodená čitateľskej verejnosti za účelom dosiahnutia vysokého predaja.
Súhlasím s predchádzajúcim autorom príspevku, že z každej knihy by z toho mohla byť dobrá, rukolapná poviedka na príjemný večer.