Príhody v divočine
Ľudo Ondrejov
Strhujúce rozprávania o stretnutiach s leopardami, krokodílmi, zdivočeným slonom, levom-samotárom či tigrom-ľudožrútom, no nechýbajú tu ani opisy exotickej prírody. Kniha je, tak ako aj Ondrejova Zbojnícka mladosť, zaradená do Zlatého fondu Slovenskej literatúry pre deti a mládež
Přidat komentář
pamätám si, že ked som bol mladší, tak som doslova tuto knihu hltal a prečital viackrát. Su tam veľmi pekne a pútavo opísané divoké zvery, príroda afriky, sumatry a iných krajín. Pre deti, ktoré maju k prírode blízko je to ideálna kniha
Nie je to knižka pre každého. Štýl rozprávania, jazyk, v neposlednom rade názory a uhol pohľadu na veci, zodpovedajú dobe - ide o prvú polovicu dvadsiateho storočia, čiže bezmála (naozaj nahrubo, prosím) sto rokov. To, čo sa tejto knižke vyčíta perom Whacka, je pravda vegetariánov (veľmi presné, Lucifuk:) a lesbických feministiek a sufražetiek zo Slobody zvierat. To isté možno z ich zorného uhla povedať aj o Hemingwayovych Zelených pahorkoch afrických, dokonca aj o Vágnerovych knižkách o odlove zvere v Afrike. Ondrejovove Príhody v divočine sú láskavým, takmer poetickým pohľadom na africkú divú prírodu (prvý a tretí príbeh) a na džungľu indonézskej Sumatry, sú humánne a v istom zmysle humanistické. Zároveň pútavé, chce sa vám čítať ďalej; mne sa to chce v päťdesdiatke nahlas čítať môjmu vnúčikovi, a hádam, že aj on sa k Príhodám v divočine o päťdesiat rokov vráti.
Hodnotenie Whacka je pomerne nepresné a zaujaté. (pravdepodobne vegetarián :-)) Nenechajte sa odradiť. Kniha je určite vhodná aj pre milovníkov prírody, ktorá je v knihe čarokrásne opísaná.
Neodporúčam nikomu, kto má kladný vzťah k prírode a zvieratám. Všetky živočíchy od mravcov po slony sú tu vykreslené ako agresívne útočné beštie, ktoré treba pochytať a odvliecť do ZOO. A niektoré zastreliť. Pre domorodcov sú všetky nepriateľmi, vrhajú sa pri každom zašuchotaní po zvuku, a obeť, bez ohľadu na to čo to je, napichujú na kopiju. Pre hlavného hrdinu dobrodruha (pašeráka zvierat) sú zase výzvou, ako si ich podmaniť. Prales je označovaný za zelené peklo a pralesné kmene výlučne za kanibalov. Celé zle. "Tiger je najukrutnejší dravec a zločinec zvieracieho sveta (...) to vlastne ani nie je zver, ale sám stelesnený zloduch (...)"
Štítky knihy
divočina dobrodružné romány příběhy o zvířatech
Autorovy další knížky
1982 | Zbojnícka mladosť |
1988 | Africký zápisník |
1950 | Na zemi sú tvoje hviezdy |
1991 | Jerguš Lapin |
1940 | Príhody v divočine |
Čítam Ondrejova a márne sa pokúšam oddeliť to, čo písal, od toho, kým naozaj bol. Neľahká úloha. ... Príhody v divočine, Horami Sumatry a Africký zápisník na Zbojnícku mladosť síce nemajú, ale verím, že pre desať- či jedenásťročných chlapcov môžu byť úžasným dobrodružným čítaním. Vlastne aj pre starších, kým autorovi tie príhody budú veriť a nezačnú pátrať po tom, ako to s tými ďalekými a nebezpečnými cestami naozaj bolo. ... Pre nás ostatných, zaťažených poznaním, reálnymi historickými udalosťami, je to navyše čítanie s príchuťou horkosti. Ťažko uveriť autorovi lásku k prírode, keď ju v skutočnosti nenašiel ani k blížnemu svojmu.