Príhody v divočine
Ľudo Ondrejov
Hneď tri klasické cestovateľské prózy slovenskej literatúry pre deti a mládež – Africký zápisník, Horami Sumatry a Príhody v divočine – z pera Ľuda Ondrejova sa dostávajú do rúk ďalšej generácii čitateľov. Cesta, ktorú zachytáva všetkým školákom dobre známa próza Africký zápisník, sa nemôže začať nikde inde ako v ústí afrického veľtoku Kongo. Spolu so svojím druhom Tanganikom, mocným černochom, prechádza rozprávač-cestovateľ savanou a preniká do nebezpečného pralesa. V poradí druhej próze – Horami Sumatry – sa opäť presekáva nepreniknuteľnou džungľou, aby spoznával nástrahy, ale aj krásu divokej prírody, najmä však jej exotických zvieracích obyvateľov. Poslednou prózou v poradí sú Príhody v divočine. V nej autor hádam najviac porovnáva a uvažuje nad rozdielmi medzi africkou divočinou a prírodou svojej domoviny, Slovenska (napr. “Tiger nie je nič iné ako veľká divá mačka. Zabíja práve tak bez potreby a krvilačne ako mačka a tieto dve zvieratá sa v mnohom podobajú. Povahou sú si priveľmi blízke.” (s. 171)), ako aj nad potrebou hľadania spôsobov vzájomného spolužitia civilizácie a prírody. (Pomáha domorodcom pri naháňačke za ľudožravým levom, pričom však na ostatné zvery poľuje najmä filmovou kamerou.)... celý text
Přidat komentář
pamätám si, že ked som bol mladší, tak som doslova tuto knihu hltal a prečital viackrát. Su tam veľmi pekne a pútavo opísané divoké zvery, príroda afriky, sumatry a iných krajín. Pre deti, ktoré maju k prírode blízko je to ideálna kniha
Nie je to knižka pre každého. Štýl rozprávania, jazyk, v neposlednom rade názory a uhol pohľadu na veci, zodpovedajú dobe - ide o prvú polovicu dvadsiateho storočia, čiže bezmála (naozaj nahrubo, prosím) sto rokov. To, čo sa tejto knižke vyčíta perom Whacka, je pravda vegetariánov (veľmi presné, Lucifuk:) a lesbických feministiek a sufražetiek zo Slobody zvierat. To isté možno z ich zorného uhla povedať aj o Hemingwayovych Zelených pahorkoch afrických, dokonca aj o Vágnerovych knižkách o odlove zvere v Afrike. Ondrejovove Príhody v divočine sú láskavým, takmer poetickým pohľadom na africkú divú prírodu (prvý a tretí príbeh) a na džungľu indonézskej Sumatry, sú humánne a v istom zmysle humanistické. Zároveň pútavé, chce sa vám čítať ďalej; mne sa to chce v päťdesdiatke nahlas čítať môjmu vnúčikovi, a hádam, že aj on sa k Príhodám v divočine o päťdesiat rokov vráti.
Hodnotenie Whacka je pomerne nepresné a zaujaté. (pravdepodobne vegetarián :-)) Nenechajte sa odradiť. Kniha je určite vhodná aj pre milovníkov prírody, ktorá je v knihe čarokrásne opísaná.
Neodporúčam nikomu, kto má kladný vzťah k prírode a zvieratám. Všetky živočíchy od mravcov po slony sú tu vykreslené ako agresívne útočné beštie, ktoré treba pochytať a odvliecť do ZOO. A niektoré zastreliť. Pre domorodcov sú všetky nepriateľmi, vrhajú sa pri každom zašuchotaní po zvuku, a obeť, bez ohľadu na to čo to je, napichujú na kopiju. Pre hlavného hrdinu dobrodruha (pašeráka zvierat) sú zase výzvou, ako si ich podmaniť. Prales je označovaný za zelené peklo a pralesné kmene výlučne za kanibalov. Celé zle. "Tiger je najukrutnejší dravec a zločinec zvieracieho sveta (...) to vlastne ani nie je zver, ale sám stelesnený zloduch (...)"
Štítky knihy
divočina dobrodružné romány příběhy o zvířatech
Autorovy další knížky
1982 | Zbojnícka mladosť |
1988 | Africký zápisník |
1950 | Na zemi sú tvoje hviezdy |
1991 | Jerguš Lapin |
1940 | Príhody v divočine |
Čítam Ondrejova a márne sa pokúšam oddeliť to, čo písal, od toho, kým naozaj bol. Neľahká úloha. ... Príhody v divočine, Horami Sumatry a Africký zápisník na Zbojnícku mladosť síce nemajú, ale verím, že pre desať- či jedenásťročných chlapcov môžu byť úžasným dobrodružným čítaním. Vlastne aj pre starších, kým autorovi tie príhody budú veriť a nezačnú pátrať po tom, ako to s tými ďalekými a nebezpečnými cestami naozaj bolo. ... Pre nás ostatných, zaťažených poznaním, reálnymi historickými udalosťami, je to navyše čítanie s príchuťou horkosti. Ťažko uveriť autorovi lásku k prírode, keď ju v skutočnosti nenašiel ani k blížnemu svojmu.