Prípravy na svadbu
Elena Maróthy Šoltésová
Škola a fara v Čierniciach boli za nebohého pána farára Vranku vo veľmi priateľskom pomere, ale potom, za jeho syna, pána farára Vrankayho, ktorý asi pred ôsmimi rokmi stal sa nástupcom svojho otca, rozladil sa pomer z roka na rok väčšmi a nebolo veru výhľadov, že by sa kedy navrátil do starej koľaje.
Přidat komentář
Túto útlu knižôčku samozrejme nemožno brať ako nejaké literárne veľdielo. To určite nie. Nakoniec ani autorka samotná nebola zrovna geniálnou spisovateľkou. Prečo potom toľko hviezdičiek ? Hodnotím subjektívne - jej pôvab je v niečom úplne inom. Je to vlastne roztomilý a pritom autentický dievčenský román(ik). Ak ak si takúto viac ako storočnú knižôčku zoberiete na viac ako storočnej kopaničiarskej chalupe pod viac ako storočnú lipu, garantujem (aspoň jedincom s kvapkou fantázie), že sa krásne prenesiete na slovenský vidiek 19. storočia.
Část díla
Autorovy další knížky
1983 | Moje deti |
1961 | Prípravy na svadbu |
1971 | Proti prúdu |
1923 | Sobrané spisy Eleny Maróthy Šoltésovej. Sväzok III. |
1978 | Výber I |
Ona tá knižočka nie je veľká počtom strán, či dokonale vyfabulovaným dejom. Jej monumentálnosť spočíva v tom, že ju napísala slovenská žena a že ju dokonca aj vydala. Hoci pridaný mužský spoluautor ma núti spochybňovať toľko ohlasovanú vtedajšiu slobodu ženského a pre ženy slova na Slovensku vôbec.
Prvá poviedka z Čiernickej školy mi dejom a postavami veľmi pripomínala film Vianočné oblátky, s Dušanom Tarageľom v hlavnej úlohe učiteľa.
A ľúbozvučným nárečím slovenským dá sa ukolísať, sťaby na starej maminých kolenách vetríkom sviežim z úbočí navôkol Krupiny. Ejveru, nebanujem, že sa moje oči na tomto slove písanom popásli. Miestečko v mojej knihovni už natrvalo zaujala knižka plná dedinského folklóru a života.