Prípravy na svadbu
Elena Maróthy Šoltésová
Nevydávaj sa ty, dievča, ešte, / Lepšie je dievčatku než neveste, / Dievčatko si chodí po slobode, / Ako tá rybička v bystrej vode. Klasika zo Zlatého fondu SME. Digitalizovaná podoba publikace: Elena Maróthy-Šoltésová. Prípravy na svadbu. Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry. Bratislava 1961. 158 s. Zora Petkovová, zodpovedná redaktorka. Dr. Ondrej Mrlian rediguje. Dana Lehutová edične pripravila. Marta Hrušovská spracovala poznámky a vysvetlivky.... celý text
Přidat komentář
Ona tá knižočka nie je veľká počtom strán, či dokonale vyfabulovaným dejom. Jej monumentálnosť spočíva v tom, že ju napísala slovenská žena a že ju dokonca aj vydala. Hoci pridaný mužský spoluautor ma núti spochybňovať toľko ohlasovanú vtedajšiu slobodu ženského a pre ženy slova na Slovensku vôbec.
Prvá poviedka z Čiernickej školy mi dejom a postavami veľmi pripomínala film Vianočné oblátky, s Dušanom Tarageľom v hlavnej úlohe učiteľa.
A ľúbozvučným nárečím slovenským dá sa ukolísať, sťaby na starej maminých kolenách vetríkom sviežim z úbočí navôkol Krupiny. Ejveru, nebanujem, že sa moje oči na tomto slove písanom popásli. Miestečko v mojej knihovni už natrvalo zaujala knižka plná dedinského folklóru a života.
Túto útlu knižôčku samozrejme nemožno brať ako nejaké literárne veľdielo. To určite nie. Nakoniec ani autorka samotná nebola zrovna geniálnou spisovateľkou. Prečo potom toľko hviezdičiek ? Hodnotím subjektívne - jej pôvab je v niečom úplne inom. Je to vlastne roztomilý a pritom autentický dievčenský román(ik). Ak ak si takúto viac ako storočnú knižôčku zoberiete na viac ako storočnej kopaničiarskej chalupe pod viac ako storočnú lipu, garantujem (aspoň jedincom s kvapkou fantázie), že sa krásne prenesiete na slovenský vidiek 19. storočia.
Část díla
Autorovy další knížky
1983 | Moje deti |
1961 | Prípravy na svadbu |
1971 | Proti prúdu |
1923 | Sobrané spisy Eleny Maróthy Šoltésovej. Sväzok III. |
1978 | Výber I |
Taká krásna starobylá červená knižnica je toto! Nádherne sa to číta, všetko dobre dopadne a tá ľubozvučná, úžasná stará slovenčina, akou na nás naše babičky hovorievali, dokonca v prvej poviedke i s bravúrne foneticky zapísaným nárečím, čo musím ako literárna kritička mimoriadne oceniť, pretože som podobnú prácu písala v rámci postkoloniálnej americkej literatúry, a to fakt nie je jednoduché zachytiť prízvučnosť, melodiku a rytmus reči daného regiónu. Už za to hviezdička poskočila a ktorá z nás by nechcela byť tak dojate šťastná, ako tieto nevesty. Na odpočinok iste brali do rúk ženy, ktorých vnučky si srdce blažia s Harlequinkami a Baronetkou :)