Proces s dr. J. Tisom
Anton Rašla , Ernest Žabkay
Prvý knižný titul novozriadeného vydavateľstva Slovenského syndikátu novinárov Tatrapress. Titul ešte nebol na svete a už vzbudil rozruch. Opatrníci naznačovali, že téma je veľmi háklivá, najmä po afére, ktorá vznikla v súvislosti s odhalením pamätnej tabule v Bánovciach na Bebravou. Výhrady boli najmä voči publikovaniu spomienok obhajcu JUDr. Ernesta Žabkayho. Mnohí okolo nás akoci nechceli pochopiť, že do nášho života vstúpila pravda a s ňou objektivita. Ak si chceme vážiť svoje dejiny, nemali by sme obchádzať ani háklivé témy.... celý text
Přidat komentář


Skvelý prameň prakticky z prvej ruky. Originálna obžaloba aj obhajoba a vyjadrenia (po takmer polstoročí) žalobcu i obhajcu. Knižka z čias tesne po revolúcii keď cenzúra ešte neexistovala a hovoriť sa smelo naozaj všetko.A názor nech si už urobí každý sám.Pre mňa osobne boli argumenty žalobcu Rašlu a aj jeho osobnosť pomerne dost presvedčivé. Ak nemenia nič na tom ze išlo aj tak o proces politický tak aspoň dokazujú, že na Tisovom štáte nie je moc co obdivovať.
Zaujmavôstkou možno pre niekoho bude, že otázka osudu slovenských Židov (dnes jediná téma ktorá sa pripomína) mala v dobovej žalobe úplne podružnú úlohu a Tisu reálne súdili najmä za mnoho iných a pre nich vážnejších zločinov (vlastizrada, zrada na Povstaní, vyhnanie Čechov, nemecke vojnové zločiny počas SNP, vyhlásenie vojny proti Poľsku a ZSSR a Amerike..).
Spomienky žalobcu a obhajcu v slovenskom procese storočia. Presne ako sa dalo čakať, kniha človeka utvrdí v predstave, že politické súdne procesy nie sú nič viac, len obyčajná fraška a divadlo. O Tisovom osude bolo rozhodnuté už vopred, iný trest ako trest smrti neprichádzal do úvahy, želal si to samotný Beneš.
Mať na niečo názor nie je povinnosť, ale privilégium. Ani ja nemusím mať názor na všetko, ale práve túto knihu som považoval za najlepší zdroj, ako si konečne nejaký definitívny názor na Dr. Tisu učiniť. Lebo fakt existujú iba dva pohľady na vec, buď ho ľudia chcú mať aj na svätých obrázkoch, alebo je pre nich len spupný klérofašista a vrah židov. Osobne sa skôr prikláňam k prvej skupine. Ale dopátrať sa pravdy predsa nemôže byť až také ťažké, zdrojov je dosť (len spisový materiál k procesu mal hmotnosť 700 kg).
Prvú časť knihy tvoria spomienky žalobcu Antona Rašlu. Táto časť ma nejako nezaujala, okrem toho autor akoby trpel výpadkami pamäte (Tisovho druhého obhajcu nazýva Michal Grečo, pričom to bol Martin Grečo. Zrejme si ho pletie s Michalom Gerom). Jeho záverečná reč je príliš všeobecná, viac hovorí o reáliách druhej svetovej vojny než o samotnom Tisovi a jeho činnosti.
Druhá časť z pera obhajcu Ernesta Žabkayho je omnoho lepšia, bohatšia na fakty, takisto aj jeho záverečná reč je zaujímavejšia. Celkovo sa však nemôžem zbaviť dojmu, že aj tak som sa nedozvedel toľko, koľko som chcel, stále je tam určité vákuum.