Psie dni

22.12.2024

Nočné správy a Patagóniu pokladám od Mitanu za skvelé. Tie sa oplatí mať doma na poličke. V návale nadšenia som si (aj) na základe tunajších komentárov kúpila od autora ešte Psie dni a Slovenský poker. A to prvýkrát (a zároveň posledný) bez prečítania kníh najprv, trebárs z knižnice, som si ich prosto rovno kúpila. Takú chybu už veru nezopakujem...
Toľká depresia na jednej kope, samá neradosť z bytia, len chľast a cigarety, nezdravé vzťahy... no slovom Psie dni. Áno, jedine názov je k veci - úplne výstižný.
Nechcem, aby to vyznelo hlúpo alebo kruto, ale ak mal autor celý život takýto životný pocit, ako opísal v tejto poviedkovej knihe, asi sa nik nemôže čudovať, ako skončil: samovraždou, opitý vyskočil z okna bytovky, kde žil, a zabil sa.
Som zvedavá na ten Slovenský poker...

03.02.2023

Mitanova prvotina znamenala vynikajúci a vskutku netypický vstup do slovenskej literatúry. Psie dni sú suverénne, výstižne a vťahujúco napísaná zbierka intenzívnych situácií, znepokojivých udalostí a hororov každodennosti, ktorá stále parádne funguje a ešte aj dnes dokáže bez problémov zavaliť svojimi náladami, vyprovokovať, pobaviť, vzrušiť, znepokojiť a prinútiť k zamysleniu...

12.12.2022

Priznávam, že slovenská literatúra je pre mňa jedna veľká neznáma. Pišťanek, Dušek, Červenák, Karika - to sú autori, ktorých sledujem dlhodobo (hoci som od nich všetko nečítal). Až v poslednom čase som začal rozširovať obzory o ďalšie mená (nové i staré), tak som sa dostal aj k tejto knihe a som tomu nesmierne rád. Mitanov štýl písania ma oslovil hneď na prvý pokus a mne nezostáva iné, len poskupovať aj ostatné jeho veci.

05.08.2021

Najviac absurdismu pokope:

„Uviazať šnúru a urobiť slučku mi nerobilo žiadne ťažkosti. Šnúra sa mi síce zdala trochu pritenká, ale nechcel som sa do toho miešať. Mal som so starým pánom už svoje skúsenosti. „Ste veľmi láskavý,“ povedal, keď dofajčil. „To nič. Len neviem, na čo si stúpnete,“ povedal som. „ Totiž, ja by som vás podvihol k slučke, ale mohli by to kvalifikovať ako vraždu obesením, a to by som nerád.“ „Ó, božechráň, nechcem vám robiť nepríjemnosti.“ Poobzeral sa okolo seba, zbadal sudy od oleja, ktoré ležali na brehu rieky. „Áno, sú prázdne. To by šlo,“ povedal som. Spolu sme doniesli jeden sud a postavili sme ho pod slučku. ... Požiadal ma, aby som sa vzdialil. „Viete, chcem vás ušetriť pohľadu, ktorý možno nebude príliš estetický.“ ... Odišiel som k vode... Keď som sa vrátil, s určitým prekvapením som skonštatoval, že šnúra vydržala. Bol už stuhnutý. Vyzeral dobre... „

03.03.2021

Po dlhšej dobe som znovu objavil Dušana Mitanu. Poviedky majú čo povedať aj terajšej generácii. Aj keď boli napísané dávnejšie, vystihujú niečo, akoby sa to stalo včera. Či je kultová poviedka „električka“?. Neviem. Mne sa skôr páčila poviedka „O krk.“ Každá poviedka je iná, ale použitý jazyk ich robí veľmi blízke. Pri čítaní som mal pocit, že sa už niečo z toho stalo, niečo som zažil a s niečím som sa v mladosti stretol. Každý príbeh sa číta dobre a nemám čo autorovi vytknúť. A v tomto prípade je to dobrá oddychovka bez nudy.

29.01.2021

Táto zbierka poviedok sa mi naozaj páčila. Je mi líto, ale musím napsat další nadšený komentář:-) Už po první povídce mi bylo jasné, že D. Mitana je (byl) PAN SPISOVATEL. Získal si mě. Měla jsem pocit, že na vlastní kůži cítím to, co popisuje. Vedro, pot, zimu, smrad, obavy, tajemství, které visí ve vzduchu, lhostejnost, vzrušení, paniku a ještě mnoho dalšího. A ty jeho dialogy. Paráda číst. Naprosto uvěřitelné.

„- Najedz sa, - podala mu matka smažené vajcia na horúcej panvici.
Trocha odjedol, ostatok odstrčil a vstal od stola.
- Nemám chuť.
- To z toho fajčenia. Hovorím ti, nefajči toľko.
- Dobre, dobre, - obliekol si sveter.
- Kde zase ideš, - povedala matka.
- Preč.
- Neopij sa.
- Dobre, dobre.
- A pošli otca. Stále je v tých kartách.
- No.
- Vy ma privediete do hrobu. Veď len na to čakáte.
Tresol dverami, a keď bol na chodbe, matka zakričala:
- Nepríď zase až ráno.
- Dobre, dobre, - zamrmlal.“ (Monotónnosť)

Popravdě jsem u povídek moc netušila, kam budou směřovat. To mě hodně bavilo. Jistý nádech tajemství a někdy až hororová atmosféra měly vliv na moji tepovou frekvenci. A to podivné propojení několika povídek. Možná jsem si nevšimla všech pojítek, ale když jsem ho objevila, tak mě úplně vyvedlo z míry.

Navíc jsem zjistila, co jsou to „psie dni“. A teď koukám, že i v češtině se říkávalo „psí dny“. Jestli se vám naskytne možnost se k této knize dostat, tak neváhejte. Já četla v horší kvalitě (pdf) na mobilu. Knihu jsem si v průběhu čtení objednala, přišel mi omluvný e-mail, že už není dostupná, že stahují z nabídky, tak jsem si musela objednat komplet 10 knížek Dušana Mitany, abych se ke knize Psie dni dostala. Ještěže jsme rozšířili nedávno domácí knihovnu:-)

19.01.2021

Kultové dielo pre dospievajúcich v dobe normalizácie. Blá blá. Je jedno, že to vyšlo v roku 1970. Je jedno, že mal Mitana v tedy len 24 rokov. Tie texty boli výborné vtedy a výborne sú aj teraz. Keď si prečítam Električku, a to nie som žiaden adolescent, hneď sa mi orosí čelo. Keď si predstavím starenu so skleným okom, už mi behajú zimomriavky po tele. Pri Horúcom popoludní by sa Kafka v hrobe od radosti obrátil. Pri Psích dňoch by ožil Vian, aby si ešte raz zahral na trúbku. Netvrdím, že mám slovenskú prózu načítanú, ani zďaleka nie, ale tieto texty patria medzi to najlepšie z toho, čo prečítané mám.

14.05.2020

Ani sa nečudujem, že poviedky svojho času "očarili najmä mladých čitateľov". Mladí intelektuáli majú radi hanbaté a psycho texty, majú o čom diskutovať. Kdesi som čítala, že poviedka V električke je kultová. To vysvetľuje, prečo v Blave stále nie je metro, podporuje sa fantázia a umelecká tvorivosť.

07.06.2019

Asi som sa narodila o velmi vela rokov neskor na to, aby som Psie dni docenila naplno. Alebo som ich len neskoro citala, neviem.
Velmi sa mi paci Mitanov styl, hra so slovami, uderne vety striedajuce sa s dlhyyyymi suvetiami. Prvu polovicu knihy som trpela, par poslednych poviedok mi naopak prislo velmi zaujimavych.

Ale naozaj musia vsetci fajcit a pit? Stale? Kazdy? Vsade a vzdy? :-D

Za mna 3,5* (a trosku dufam, ze moje baby raz budu toto citat ako nejake sci-fi :-))
(citane 8/2016)

19.08.2015

Príbehy síce obvykle začínajú úplne bežne, na bežnom mieste a s bežným hlavným hrdinom, čoskoro sa však všetko "akoby nič" začne meniť a naberať absurdný, iracionálny a často (pre mňa až príliš) morbídny smer. A keď v závere čakáme rozuzlenie, často sa ho nedočkáme - príbeh zostáva nezodpovedaný. Musím sa priznať, že niektoré poviedky sa mi vôbec nepáčili. Niektoré boli zase podľa mňa skvelé. Zaujímavé čítanie.