Radostná správa
Peter Gärtner
Komiksový príbeh legendárnej dvojice Radostná správa je druhá a zároveň posledná autorská hra, ktorú stihli Lasica so Satinským uviesť koncom 60. rokov v bratislavskom Divadle na korze. S nastupujúcou normalizáciou prišiel zákaz, nútený odchod z divadla či snaha vymazať dvojicu z archívov a najmä z pamäti ľudí. O tom, že sa napokon podaril pravý opak, svedčí aj tento komiksový príbeh, ktorý mapuje zrod, začiatky a vrcholné tvorivé roky Lasicu a Satinského v časoch, ktoré humoru veľmi nepriali.... celý text
Přidat komentář
Choďte so knižnice. Ja som si tento komix chcela už dlho kúpiť ale akosi som to odkladala, až som ho úplne nového nečítamého našla v knižnici! A som aj kus rada, že som si ho nekúpila, lebo takto mi to stačilo. Teda! Bolo to pekné, naozaj krásne spravený komix. Pútavý, aj smiešny, aj trpký. Ja som len čakala trochu viac vtipu a trochu viac o živote Lasicu a Satinského a ono to bolo viac o ich práci, divadle a hlavne režime, ktorý sme tu mali od cca 60 do 70tych rokov.
Nad touto knihou som najprv váhal, či si ju zaobstarať. Urobil som to až na druhý pokus, keď sa vypredalo prvé vydanie. Možno som urobil dobre a nechal svoje rozhodnutie trochu odležať. Na druhý pokus som si ju odnášal domov. Čo môžem očakávať o komiksovej biografie? Vyplní moje miesta nevedomosti o živote dvoch známych umelcov? Naučený na knižky viac Satinského ako Lasicu, som musel odkrojiť zo svojich dohadov o vtipných textoch z pera „môjho milého Slováka.“ Tak som myšlienkovo odložil „Expedície“, Gundžovníky, Listy Oľge aj Čučoriedkáreň“.
Tento titul bol počin vydavateľstvo Monokel, spracovať istú etapu pôsobenia osobností L+S od 1968 až 1972. Aj pre mňa to bola trochu historická medzera. Nehol som vtedy na svete, ale už som spadám do kategórie „občanov“, ktorí zažili režim aj humor obidvoch protagonistov a herecké osobnosti, ktoré sa pohybovali v ich okolí.
Takmer každý pozná dvojicu L+S, z humorných scénok, filmov či televíznych šou. Aj keď možno posledná generácia nie až tak úplne. Kto si však našiel cestu k ich scénkam, divadelným záznamom či jednoducho k ich humoru a pôsobeniu na československej scéne, ten ocení komiks o ich začiatkoch.
A naozaj čítal sa mi ľahko. Všetky dobové reálie sú spracované výborne. Aj po textovej aj po grafickej stránke. Čitateľ si rozšíri obzor o tom ako to naozaj bolo. Ani aj som nevedel všetko o peripetiách tejto dvojice. teraz už však viem a neľutujem. Veľa nechýbalo a koniec účinkovania L+S v rokoch „bratskej pomoci“ by bolo smutnou správou. Opak sa však stal pravdou. Vďaka osudu, dobrej konštelácii hviezd a najmä úsiliu osobností z ich okolia sú tu. Neboli. Ale stále sú a ostanú.
A to sa stalo správou radostnou.
Radostna sprava bola druha a nadlho posledna divadelna hra dvojice L+S, predtym nez ich komanci zakazali a odstranili ich z divadelnych podii, televiznych obrazoviek, filmoveho platna. Mal som stastie vidiet ich v hre po revolucii, este aj s Jarom Filipom za klavirom, v obnovenom predstaveni.
Radostna sprava komiks je co? Komiks o zaciatkoch, vzostupe a pade ich kariery. Kresba mi velmi nesadla, miestami mi to pripadalo strucne, ale mozno to bolo obmedzenym poctom stranok, ktore mala kniha mat. Kazdopadne zaujimavy pocin. Kupovat si to ako komiks si asi nik nebude preto, ze je to komiks, skor je to urcene milovnikom humoru L+S. Za mna celkom dostojna pripomienka, originalna. Bratislava 60-70 tych rokov, klubovy zivot, Lasica, Satinsky, co viac si zelat.
Na komiksové spracovanie prednormalizačného pôsobenia Lasicu a Satinského som sa chystal už keď vyšlo prvýkrát. Rozpredalo sa to ale tak rýchlo, že som ani nestihol povedať Bobo Bobó.
Sprvu som si myslel, že v grafickej podobe bude tento príbeh nemastný-neslaný. Ale hlboko som sa plietol. RS skutočne pohladí na duši. Okrem L+S ako rozprávačov sa k nim do tretice pridáva aj Kornel Földvári. Z textu cítiť autentickosť a čitateľ vníma, že autori čerpali zo skutočných rozhovorov a stretnutí.
Takýto príbeh sa ale nedá písať bez neodmysliteľného socialistického biľagu, a tak spolu s Milanom a Julom sme svedkami odmäku, Dubčekovej snahy o socializmus s ľudskou tvárou, ako aj počiatku tvrdej normalizácie, ktorá načas ukončila ich pôsobenie v ČSSR.
Knihu, ale aj ostatnú tvorbu L+S odporúčam naozaj každému so zmyslom pre inteligentný humor. :)
Prvé vydanie aj dotlač tejto knihy sa beznádejne rozpredali, ja som bol však v kľude. Vedel som, že pod stromčekom ma čaká Radostná správa. Aj keď tých niekoľko týždňov do Štedrého dňa bolo ako Čakanie na Godota. Veľmi oceňujem originálny nápad a samotnú formu prevedenia, ako aj podarenú kresbu, vďaka ktorej trojica hlavných hrdinov (na Kornyho nezabúdajme!) už na prvý pohľad vzbudzuje u čitateľov sympatie. Čiernobiely formát tomuto komiksu neuveriteľne sadol, vo farbe by to bolo paradoxne iba polovičaté.
Táto kniha je vhodná nielen pre staršie generácie, ktoré si pamätajú Lasicu a Satinského zo živých, či televíznych vystúpení. Ale dovolím si tvrdiť, že vďaka zvolenej forme komiksu, resp. grafického románu si na svoje prídu aj mladšie ročníky, ktorým L+S veľa nehovorí. Čo zároveň znamená, že mnoho ľudí zo staršej generácie zažije vďaka tejto knihe svoje prvé zoznámenie s komiksom.
Na tento počin vydavateľstva Monokel a samozrejme oboch autorov sa dajú písať iba superlatívy. Je to naozaj fantastická záležitosť, v závere sa spomína, že čitatelia po skončení knihy netlieskajú, no ja som mal silné nutkanie na potlesk v stoji, čo by však vzhľadom na fakt, že som to čítal na návšteve, mohlo viesť k určitým nedorozumeniam. Ja osobne sa určite k Radostnej správe budem opakovane vracať, možno si z toho urobím takú vianočnú tradíciu. A hlavne verím, že neostane len pri tejto knihe, lebo záver si priam pýta pokračovanie.
10/10
Autorovy další knížky
2023 | Depešáci |
2021 | Radostná správa |
2019 | Veľký román |
2017 | O čertovi Kolofónovi |
2020 | Čakanie na sneh |
Musím uznať že veľmi milé spracovanie, komiksoví Lasica a Satinský sú úžasní. Na jednorázové prečítanie fajn, som rada, že to mali v knižnici a nekupovala som ju, lebo viem, že k takému dielku sa asi často vracať nebudem. Týchto pánov veľmi obdivujem za všetko, čím si prešli a aj tak s humorom im vlastným, neprestali.