Rámájana

22.05.2024

Nie ľudská hlúposť, ale ľudská fantázia je nekonečná. Milujem knihy, ktoré sú plné fantázie a ozaj, stalo sa mi, že po Hviezdnych vojnách, Pánovi Prsteňovi a Harrym Potterovi už ma nič neprekvapí, ale ba... vďaka mojej drahej priateľke som sa dostala k Zaklínačovi. A znovu ten pocit, už nič fantazijnejšieho nepríde, ale ba... nesmrteľný príbeh o Rámájanovi je ako nezastaviteľný tok rieky, jeho stúpenci dodnes kráčajú po zemi a stopách Rámu. Epický príbeh z Indie prefúka skúsenú dušu a dramaticky spáli starý svet európskeho čitateľa. Ako som už napísala blog, lebo kvalitné dielo ma vždy inšpiruje k eseji, aj tentoraz si myslím, že je to jeden z najvýznamnejších diel indickej literatúry, ktorý si podmanil všetky živly a preto víťazí nad časom (ničiteľom všetkých svetov podľa autora Válmíkiho).

Je neuveriteľné, ako v dávnych dobách nemala fantázia medze. V dejinách postupne cítiť, že sa fantázia okresáva a začína byť viac funkčnou než mechanickou-detskou, naivnou, detinskou, akú nájdete tu. Aj funkčná fantázia je stále fantázia, ale je prekrásne sa vrátiť aj do úplne jednoduchého sveta, kde opice vytrhávajú hory zo zeme, tečú potoky zahusteného sladkého mlieka, démoni, ľudia a iné bytosti nosia na chrbtoch kliatby od výmyslu sveta, kde komusi zachutí slnko, bohovia sa prizerajú vojnám, ustavične sa pripomína voda, zem, vietor, oheň, smrť (boh Jamarádža vládne juhu a Kuvéra severu), ožíva neživé a živé sa mení na mŕtve, bylinky cúvajú, a kým v európskych lesoch prebývajú rusalky, elfovia a škriatkovia, v tých indických askéti, brahmani, mudrci. A to všetko je pretkané ľudskými mravmi, trikmi, zradami, osamelými príbehmi, chamtivosťou, úžasom, hnevom, pátosom, láskou... mohla by som pokračovať... nudiť sa čitateľ nebude.

Kniha je plná myšlienok, zastavila som sa najmä pri scéne, kde Hanumán nás učí, ako sa buduje dôvera najmä v časoch zlých. Aby sa predstavil princeznej, to nie je ľahká úloha a tak sa rozhodne spievať si sám pre seba príbeh o Rámovi, jej milom. Samozrejme, začuje ten spev... princíp spočíva v tom, že každá vec má svoj príbeh, je umením rozprávať príbehy so srdcom, väčšina z nás na tejto stránke číta, lebo miluje príbehy, chce príbehy a v knihách sú príbehy veľmi starostlivo pripravované, ak majú jazykový štýl, nové autorove pravidlá, stávajú sa najväčším klenotom literatúry, ak sú bez štýlu, sú to bestsellere, dobre predávané príbehy pre oddych. Každý príbeh by mal mať funkciu, cieľ, aký mal ten Hanumánov.

Zo záveru som však zvädla a vyvolal vo mne nepokoj. Polovica knihy sa deje pre niečo, čo napokon pre ľudské klebety sa rozbíja. A tak rozmýšľam nad tým, či Válmíki týmto nezakrýva iné a viac reálne motívy Rámovho konania. Predsa len tieto príbehy sú vymyslené, ale reálny podklad sa dá pomerne rýchlo nájsť, ak človek rozumie, ako tento svet funguje. A obávam sa, že tá realita je taká nechutná, že ju pre istotu neobnažil ani vo svojej fantázii pre zachovanie božského statusu hlavného hrdinu... A tak Ráma zostáva čistý a jeho konanie súvisí s ľudskými klebetami... Indickú kultúru a život síce nepoznám ani zamak, ale sú javy platné pre celý svet.
Dušu si ctiť za každých okolností mi príde tiež prehnané kázanie, lebo tento svet je taký špinavý vďaka ľuďom, že sa tu nájde hojne veľa duší, ktoré by nikto nectil a nikto by s nimi nemal ľútosť. Válmíki sa touto argumentáciou usiluje ukázať nám, aby sme skrátka nedržali v sebe hnev preto, že Rávanova duša páchala zlo. Pre súčasného čitateľa je to však nepredstaviteľné, Válmíki ešte nepoznal farby zla tak ako my dnes...

"Tvoja pokora je dostatočnou kvalifikáciou." Ráma svojmu mladšiemu bratovi Bharatovi