Rasa: Rasová klasifikácia ľudí
Milan Hrabovský
https://www.databazeknih.cz/img/books/38_/387014/bmid_rasa-rasova-klasifikacia-ludi-q4c-387014.jpg
4
3
3
S istou mierou zveličenia môžeme povedať, že takmer všetky problémy s rasou sa týkajú dvoch chybne položených otázok: Existujú (ľudské) rasy? A koľko ich je? Treba však začať inak. Existuje ľudská biologická odlišnosť. Napríklad, nejaká skupina ľudí má podobné sfarbenie kožného pigmentu, podobný tvar lebky či (geografický) pôvod – a správna otázka znie: Je možné niektoré podobné biologické znaky, ktoré sú spoločne zdieľané v rámci danej ľudskej populácie, označiť slovom rasa? Predkladaná kniha je zavŕšením autorovho takmer desaťročného výskumu. Je úsilím ukázať, že výskum problematiky rasy by sa mal zamerať na tri hlavné varianty skúmania „rasy“: 1. skúmanie etymológie slova rasa a následne skúmanie pojmu rasa – skúmanie významov, aké sa v rôznych historických obdobiach vynorili v mysli ľudí, keď vyslovili slovo rasa; 2. skúmanie rasových klasifikácií – skúmanie použitia v danom historickom období, konkrétnych definícií pojmu rasa na zadeľovanie ľudí podľa rasy; 3. skúmanie rasovej ideológie, ktorá predstavuje ucelený „svetonázor“, opisujúci spoločnosť výhradne pomocou rasových klasifikácií. Pri skúmaní „rasy“ je teda potrebné vziať do úvahy tri, nie vždy vzájomne prepojené výskumné otázky: etymológia, klasifikácia, ideológia.... celý text
Přidat komentář
Hrabovského monografia "Rasa" prináša na slovenské pomery (dosiaľ) ojedinelý počin zmapovať tematiku dejinného koncipovania pojmu rasy (českú čitateľskú a odbornú obec v tejto tematike neprekonateľne zastupuje Ivo T. Budil). Kniha má podtitul "rasová klasifikácia ľudí", čo môže byť pre niektoré "typy" čitateľov zavádzajúce (resp. zvádzajúce), hľadať v knihe (odborné) potvrdenie svojich rasových či rasistických presvedčení. Kniha v tomto zmysle nie je o rasách (t. j. biologických typológiách či klasifikáciách). Totiž, nič také ako rasa v jej biologickom ponímaní neexistuje. Farebná (resp. pigmentovo-kožná) odlišnosť ľudí nie je potvrdením existencie rasy ako istej nemennej biologickej jednotky, ktorá by mala bezprostredne odkazovať na vnútorné vlastnosti jej nositeľov ("biela rasa" - civilizačná, inteligentná, pracujúca; "čierna rasa" - divošská, afektívna, lenivá a pod.). Autor zdôrazňuje, že nie biologická odlišnosť (sfarbenie kožného pigmentu), ale socio-kultúrne významy pripisované danej farbe pleti motivujú k rasovým/rasistickým skutkom. Teda, rasa je bio-kultúrny (klasifikačný) koncept k zatriedeniu biologickej rozmanitosti; táto biologická odlišnosť však nepotvrdzuje presvedčenie o existencii rasy ako biologickej danosti (akéhosi "rasového génu"). A práve sledovaniu formovania tohto klasifikačného nástroja sa venuje kniha. Autor skrze bohatú bibliografiu poukazuje na problematickosť definície rasy (rôznorodosť, či dokonca neexistencia všeobecne akceptovateľnej definície - "Nad priepasťou - ťažkosti s pojmom rasa"), pokúša sa pátrať po jej podstate skrze etymológiu ("Pátranie po slove"), a sleduje vývoj konceptualizácie pojmu rasy od antiky až po súčasnosť. V tomto historickom exkurze bolo pre mňa osobne nemilým prekvapením dozvedieť sa o rasových (až rasistických) myšlienkach filozofa I. Kanta, hoci v kontexte doby je treba dodať, že pojem rasy (rasovej klasifikácie) získal svoj hanlivý nádych predovšetkým skrze dedičstvo nacistického Nemecka. Hoci autor ako v úvode, tak aj v závere neponúka svoju definíciu pojmu (už s ohľadom na jej akademickú problematickosť), predsa len sa kloní k istému implicitnému vymedzeniu a síce rasy ako bio-kultúrnej klasifikácii (biologický znak: sfarbenie kožného pigmentu a socio-kultúrny znak: farba pleti), ktorá však týmto nedefinuje ani biologickú realitu/esenciu rás (počet rás) ani k nim nijako nevzťahuje akési nemenné, skupinovo-vnútorné (mentálne, charakterové) danosti.
Záverom len podotknem, že kniha odborným a súčasne laicky prístupným spôsobom poskytuje (nielen) pre slovenského čitateľa súhrn toho čo sa v súčasnosti v akademickom (!) skúmaní rasy deje. PS: Na okraj, jediným mínusom knihy - avšak len v zmysle mojej osobnej preferencie - je, že autor nevenoval viac priestoru kognitívnemu prístupu k rase (napr. skrze L. Hirschfelda, ktorého iba okrajovo spomína).
Autorovy další knížky
| 2018 |  Rasa: Rasová klasifikácia ľudí |
| 2011 |  Rasová mytológia |
| 2020 | Kone, psy a ľudia |
(SPOILER) Čítavo spracovaná odborná spisba (vydaná Slovenskou akadémiou vied), s množstvom odkazov na nemeckú, francúzsku, anglickú, slovenskú či českú spisbu – aj sám pôvodca knihy píše (čo dokazujú odkazy pod čiarou), že jeho vnímanie rás výrazne ovplyvnil naslovovzatý český odborník Budil. Kniha má určite čo ponúknuť rasistom aj antirasistom (pre oboch výborné čítanie). Niektoré časti vyznievajú úsmevne, iné zas krajne znepokojujúco (napr. návrhy na úpravu zákona či školských osnov). Keďže každé slovo je pri otázke rás zároveň i politikum, pôvodca dôrazne oddeľuje bielych ľudí (bez úvodzoviek) a bielu rasu (v úvodzovkách), rasovú klasifikáciu a rasovú ideológiu. Je nevyhnutné prečítať si celú knihu, a nevyvodzovať závery o rasách či knihe na základe vybraných kapitol či dokonca odsekov, pretože ide o naozaj výbornú prácu, ktorá nazerá na vec postupne z rôznych uhlov pohľadu. Hoc niektoré tvrdenia mi pripadajú zjednodušené, nemôžem hodnotiť inak ako 5/5 (veľa som sa dozvedel, získal som zoznam zaujímavej spisby). Azda prvý rasista, ktorý ľudí rozdeľoval nie podľa ich viery (ako sa to až do osvietenstva robilo), lež podľa farby pleti, bol Immanuel Kant – pričom za najlepších považoval Nemcov, Francúzov a Angličanov, a za bielych považoval i Arabov či Turkov. J. F. Blumenbach poznal kaukazskú, malajskú, mongolskú, etiópsku a americkú skupinu (varietates); F. Bernier prvý druh (espece), africkú, ázijskú a laponskú rasu (race); pre zmenu C. Linné (1707 – 1778), sám majúci tmavé oči i vlasy, označil za bieleho človeka modrookého blondiaka sangvinika, telesne veľkého, bystrého a vynaliezavého, na rozdiel od červených, žltých či čiernych.
Nie každý postoj, ktorý trvá na neprekonateľných rozdieloch „my verzus oni“, je rasizmus. strana 32
Rasizmus nebol vyvrátený argumentačne, ale potlačený vojenským víťazstvom. strana 52
Aj slávne Vyhlásenie o rasách z pozície UNESCO, zásadne trvajúce na rovnosti rás, predpokladá existenciu (troch) rás. strana 80
Na porovnanie ;-)
MYERS, Brian Reynolds: Nejčistší rasa. Jak Severokorejci vidí sami sebe a proč je důležité to vědět. Praha: Ideál, 2013. s. 135 – 136.
https://www.databazeknih.cz/knihy/nejcistsi-rasa-jak-severokorejci-vidi-sami-sebe-a-proc-je-dulezite-to-vedet-161434