Reštavrácia

Kniha na pomedzi romantizmu a realizmu. Skvely a citatelny priklad kritickeho realizmu. Kalinciak si berie na paskal negativnu povahu cloveka, "kade vietor, tade plast", "koho chleba jes, toho piesen spievaj", Volebne kortesacky sa do dnesnej doby vlastne nezmenili, menili sa len pomery a systemy, povaha "clovaka" ostava nezmenena. Prijemny je i retro film so skvelym hereckym obsadenim, ale ako vravim, kniha je kratka a citatelna aj dnes. Jedna z mala klasik ktore som si oblubil napriek skole. Kde je humor, takou knihou ja nepohrdnem hoci to bolo povinne citanie.

Moje vydanie z edície ČŠM, Tatran 1977, obsahovalo okrem humoresky Reštavrácia aj Púť lásky, Žehry, Rozpomienky na Ondreja Sládkoviča, Vlastný životopis.

Kniha sa mi dostala do rúk úplnou náhodou. Vraví sa však, že náhody neexistujú. Tak neviem...
Reštavrácia je veselý výlet do (dnes už zaniknutého) zemianskeho sveta. Naozaj ma pobavila, mnohé scény a rozprávania boli úsmevné (napr. starý Tomáš Bešeňovský a jeho halapartňa). Krásna stará slovenčina. A to nepreberné množstvo prísloví a porekadiel...

* - Sľuby sa sľubujú, blázni sa radujú, a reči sa vravia a chlieb sa je, myslíte si, pán švagor; ale nech som dobrý, môžete sa aj sklamať, lebo čo komu súdené, to ho neminie; koho majú obesiť, ten sa neutopí, koho má raz nešťastie postihnúť, ten mu neujde," prerečie starý Ondrej Levický. -

* - Čo zjem, to viem, čo vypijem, to užijem, a čo po mne zostane, pánbohvie, kto dostane; lebo kňazský majetok a židovskú dušu, všetko jeden čert berie," a nepomyslel si, že ani jeho majetok kňazský, ani duša židovská nebola. -

Za pozretie stojí i filmová adaptácia, sfilmovaná pod názvom Zemianska česť (1957, režisér V. Bahna).