Reštavrácia
Ján Kalinčiak
Zemianstvo predstavené v humoreske na jeho typických predstaviteľoch a za typických okolností sa javí v zhode s historickou pravdou ako trieda, ktorá už dohrala svoju spoločenskú úlohu. Janko Kalinčiak toto s mimoriadnou účinnosťou dokázal ukázať na udalosti, akou boli voľby župných funkcionárov - reštavrácia. Zemianske voľby Janko Kalinčiak opisuje ako komédiu, v ktorej niet ani trochu vážnosti. Zemianskych voličov a zemianských kandidátov nezaujímal povážlivo zanedbaný stav krajiny, hoci v celoeurópskom meradle patrilo Uhorsko medzi najzaostalejšie krajiny. Plytká prestíž zemianskych strán a výhľad na obžerské a pijácke orgie, boli jedinými cieľmi a záujmami v týchto voľbách. A klamstvo, podvádzanie, vydieranie či podplácanie, boli vyskúšanými prostriedkami na ich dosiahnutie. Naozaj bolo jedno či v reštavrácii zvíťazí strana kandidáta Bešeňovského alebo Potockého, verejný život naďalej pokračoval svojím niekoľkostoročným korytom. A bedársky zeman Matiaš Bešeňovský, je za peniaze schopný sľúbiť hocičo a hocikomu, zradiť to, čo pred chvíľou prisľúbil, ale pritom na poddaného sedliaka pokrikuje: „Veď je sedliak na to na svete aby robil, a to i vtedy, keď zeman ani krížom slamy nepreloží.“ Doslov napísal Július Noge. 61-280-81... celý text
Přidat komentář
Moje vydanie z edície ČŠM, Tatran 1977, obsahovalo okrem humoresky Reštavrácia aj Púť lásky, Žehry, Rozpomienky na Ondreja Sládkoviča, Vlastný životopis.
Kniha sa mi dostala do rúk úplnou náhodou. Vraví sa však, že náhody neexistujú. Tak neviem...
Reštavrácia je veselý výlet do (dnes už zaniknutého) zemianskeho sveta. Naozaj ma pobavila, mnohé scény a rozprávania boli úsmevné (napr. starý Tomáš Bešeňovský a jeho halapartňa). Krásna stará slovenčina. A to nepreberné množstvo prísloví a porekadiel...
* - Sľuby sa sľubujú, blázni sa radujú, a reči sa vravia a chlieb sa je, myslíte si, pán švagor; ale nech som dobrý, môžete sa aj sklamať, lebo čo komu súdené, to ho neminie; koho majú obesiť, ten sa neutopí, koho má raz nešťastie postihnúť, ten mu neujde," prerečie starý Ondrej Levický. -
* - Čo zjem, to viem, čo vypijem, to užijem, a čo po mne zostane, pánbohvie, kto dostane; lebo kňazský majetok a židovskú dušu, všetko jeden čert berie," a nepomyslel si, že ani jeho majetok kňazský, ani duša židovská nebola. -
Za pozretie stojí i filmová adaptácia, sfilmovaná pod názvom Zemianska česť (1957, režisér V. Bahna).
musím priznať, že "Reštavrácia" sa mi skôr páčila ako film, pri čítaní som nejako utekala od deja - strácala som sa, aj keď samotná myšlienka príbehu je veľmi dobrá....
Autorovy další knížky
1928 | Orava |
1973 | Púť lásky |
1963 | Zemani |
2001 | Dielo II |
1928 | Knieža liptovské: (Obraz z XV. storočia) |
Kniha na pomedzi romantizmu a realizmu. Skvely a citatelny priklad kritickeho realizmu. Kalinciak si berie na paskal negativnu povahu cloveka, "kade vietor, tade plast", "koho chleba jes, toho piesen spievaj", Volebne kortesacky sa do dnesnej doby vlastne nezmenili, menili sa len pomery a systemy, povaha "clovaka" ostava nezmenena. Prijemny je i retro film so skvelym hereckym obsadenim, ale ako vravim, kniha je kratka a citatelna aj dnes. Jedna z mala klasik ktore som si oblubil napriek skole. Kde je humor, takou knihou ja nepohrdnem hoci to bolo povinne citanie.