Rétorika

31.12.2020

Aristoteles je jeden z mych nejoblibenejsich autoru.
Svoji pozici timto dilem jeste vice upevnil.
Rikal jsem si proc ma toto dilo v uvozovkach tak slabe hodnoceni.
Je to tim ze to dilo je urceno predevsim pro lidi kteri po celou svoji “karieru” mluvi k lidem.
Obchodnici, ucitele, advokati, pro Vas je kniha urcena!
Precetl jsem nekolik “modernich” knih o recnictvi a o manipulaci s publikem, a kdyz se nad tim tak zamyslim, vsichni vychazeli z Aristotela.

Ďalšie dielo od otca štátovedy ktoré sa mi dostalo do ruky ma znovu prekvapilo. Po tom čo som prečítal Politiku, i Etiku Nikomachovu som si myslel že dielo Rétorika, ktoré z podstaty nepojednáva o práve a štátovede, mi neprinesie veľa zaujímavých poznatkov. Opak bol pravdou. Dielo určite doplnil môj pohľad na právo, minimálne v niektorých bodoch.

Aristoteles vyzýva, resp. poučuje tak ako v Aténskej ústave, aby verejný rečník poznal viacero ústav, tak aby poznal to čo je na každých dobré a čo zlé. Táto téza ukazujúca k právnej komparatistike podtrhuje jeho predošlé výzvy. S časovým odstupom musím uznať že právna komparatistika naozaj pomáha otvárať právnikovi obzory a spružňuje jeho názory, tak aby bol schopný vidieť svet aj inak ako čierno – bielo.

K demokracií nám Aristoteles hovorí, že jej cieľom je sloboda. Autor sa v diele taktiež dostáva k tomu čo je slušné v práve. Tu ale nastáva určitá korekcia tvrdení z Etiky Nikomachovej, kde Aristoteles doplňuje že slušnosť je možné stotožniť so spravodlivosťou, no spravodlivosť je čosi mimo písaného zákona. Miesto kde možno uplatniť spravodlivosť ako slušnosť je limitovaná možnosťami odpustenia za spáchaný skutok. Zásadnú korekciu vidím v tom, že Aristoteles dáva do rúk rozhodcom a nie sudcom. Teda súd je naozaj rovnako ako podľa názoru Montesquea len ústami zákona. Pri tomto tvrdení vidno, že rozhodcovstvo a súdnictvo malo vzájomné vzťahy mierne odlišné od tých dnešných. Vedel by som si predstaviť že užívanie súdov a arbitráži bolo v antickom grécku v pomere 50:50, kým v dnešku je to 99:1. Z toho vyplýva aj určitý prenos kompetencií na súd, od ktorého žiadame spravodlivosť. Žiadame súdy o spravodlivé rozsudky, no tie by v debate s Aristotelom asi neobstáli.

V okruhu rétoriky nás autor poúča o jednej zásadnej veci. Rečník musí byť dôveryhodný preto aby ho počúvali, túto dôveryhodnosť si vymáha tromi cestami

ROZUMNOSŤOU, ČESTNOSŤOU, PRIAZŇOU.

Preto vlastnosťou rozumného človeka je usilovanie o prospešnosť, a vlastnosťou dobrého človeka je hľadať krásne.