Roky v kine Úsmev

03.05.2020

Po knihe som siahol znova asi po 20 rokoch, a zas som ju dočítal do konca. Možno sa to dnes už každému nepodarí, 576 strán je dosť, nič by sa nestalo, keby ich bolo napríklad o 150 menej, ale s tým už nič neurobíme. Ak sa zaujímate o históriu kinematografie, filmov, prípadne sa vám cnie za starými kinami, tento román by mohol byť pre vás. Celkom podrobne sa tu dá oboznámiť s tým, ako fungovalo kino na prelome 70. a 80. rokov 20. storočia. Do najmenších detailov sa dozviete, čo kto robí, čo má na starosti, čo nemá, o čom sa diskutuje v šatni, v premietacej kabíne, pikantné detaily nie sú výnimkou. Spomienky rôznych zamestnancov vás zavedú niekedy až do úplných začiatkov fungovania kín u nás po prvej svetovej vojne. Zaujal ma aj popis niektorých korupčných praktík za socializmu (zháňanie uhlia na kúrenie) či boj s nekonečnou byrokraciou. Ján Lenčo pôsobil ako vedúci kina (konkrétne bývalého kina Úsvit v Žiline), takže skúsenosti z tejto oblasti mal priamo nažité. Dej nejde chronologicky, ale znova a znova sa opakuje z rôznych pohľadov, čo bol asi pokus o trochu filmový jazyk v literárnom románe.