Vymývač
Roman Horňák
Prepychová štvrť, ulica s radom nádherných domov. Jeden z nich však ukrýva tajomstvo… V jednej z jeho izieb, kľačí na zemi päť osôb. Tri ženy a dvaja muži. Sú oblečení v bielych tunikách, pokožka ich tiel je sfarbená do zlata, v rukách držia pozlátené kalichy. Čo sa na prvý pohľad zdalo magické, už o pár minút prestalo platiť. Snehovo biela izba sa razom zmenila na hrôzostrašné hnojisko z ktorého mrazí. Na prvý pohľad, ukážkový príklad rituálnej samovraždy. Zdanie však klame! Na povrch vyplávali nové skutočnosti. Detektívi identifikovali telá. Mŕtvymi boli podnikatelia, majitelia prosperujúcich spoločností, riaditelia bánk aj cestovných kancelárii. Čo vyzeralo na prvý pohľad jednoznačne, vyšetrovaním sa obrátilo naruby: tesne pred smrťou bol vybielený osobný účet každej z obetí. Obrovské sumy peňazí končili v bankách sídliacich na Seychelských ostrovoch aj vo Švajčiarsku. Brutálne „podnikanie“ s ľudskými životmi naberá na obrátkach. Vrah splieta ďalšie siete - a čas sa neúprosne kráti.... celý text
Přidat komentář
Dávam o jednu hviezdu menej, lebo je to skôr poviedka ako kniha. Vyšetrovanie sekty bolo ale dobré, svižne napísané, na dlhé zimné popoludnie tak akurát
super. Napísané jednoducho, vtipne, rôznorodé postavy s kreatívnymi prezývkami a hlavne dej nie je zbytočne naťahovaný. Ďaľšou mojou voľbou v poradí od Horňáka bude Kat.
Čo sa týka vulgarizmov, ako sa písalo nižšie, tak s tým nesúhlasím. Keď si prečíta človek iných zahraničných autorov, či už Cross, alebo Zahler, tak to sú vulgarizmy. Vymývač bol proti tomu slušné a príjemné dielo.
Dobrý štýl písania, zaujímavý námet a vtipné dialógy. Jediné, čo mi vadí je to množstvo vulgarizmov. To prehnal.
Vymývač je ďalšia skvelá kriminálka od Romana Horňáka so skvelou zápletkou a neuveriteľnou kriminalistickou expertízou. Motív takéhoto vymývača mozgov mi pripomenul sektárstvo, ktoré je veľmi nebezpečné. Odporúčam.
Vymývač
„Vnútorný pokoj!“
V poradí druhá kniha slovenského autora, povolaním detektíva, píšuceho pod pseudonymom.
Na začiatku uvediem, že Horňákova prvotina (Krutá hra) ma oslovila viac, to bol úder priamo na solar. Tým však nechcem znížiť hodnotu tohto diela, ktorého námet vznikol na základe podobného prípadu z praxe. Je takmer na neuverenie, ako dokáže jeden psychopat zmanipulovať vzdelaných a úspešných ľudí, pričom si z nich spraví doslova otrokov. Viac prezrádzať nebudem. Štýl písania Romana Horňáka mi sadol. Jeho humor, hlášky a všetko okolo detektívnej roboty je podané s nadhľadom, takže hoci ide o smutné veci, ja sa pri čítaní – nech mi je odpustené – bavím.
Výborné a už teraz sa teším na pokračovanie, tretiu knihu v poradí, ktorou je Žaba.