Rozbité sny

10.11.2024

"Keď vám priateľ rozpráva, aký je nadšený z toho, čo všetko Boh robí, nie je ľahké priznať, ako veľmi vám prekáža, čo všetko Boh nerobí. Západná Cirkev sa stala obecenstvom ľudí buď víťazných alebo ľudí prijateľne zlomených. Buď nadšene rozprávame, ako Ježiša milujeme (spravidla preto, že požehnanie sa sype) alebo nesieme statočne, že sa nám práve nedarí. Pritom druhých (a niekedy aj seba) presviedčame, že sme na tom lepšie, než ako to v skutočnosti je. V komunikácii s druhými jednáme skôr správne než skutočne. Sme skôr primeraní než plní života."

Zaujímavá téma a občas aj zaujímavá myšlienka, úvaha. Autor sa však miestami podľa mňa príliš zacyklil v tých istých záveroch, ktoré opakoval znova, inými slovami, do omrzenia. A hlavne, vždy nanovo ma pobaví/rozčúli (podľa stavu aktuálnej hormonálnej hladiny :-D), ak niekto, kto sa otvorene priznava k vile, autám, dovolenkám, golfu a iným statusovým veciam vyššej triedy, ide kázať o trápeniach, o ktorých vie možno pekne teoretizovať, ale ktoré nepozná z pravej ruky. A vôbec tu nejde len o materiálne veci, ale o požehnania v rôznych oblastiach ako rodina, kariéra, duchovný život...

Jasné, ani autorovi a jemu podobným sa nevyhýbajú problémy, starosti, ťažké emócie, choroby, smrť... Ale asi sa predsa len inak plače v garsónke a inak v hyacyente; a iné je vravieť úprimne "aj ja" a iné "mal by si", najmä ak nechodil v topánkach dotyčného. Alebo aj inak: sýty hladnému neverí, to vieme, ale ak sýty začne hladného presviedčať, že jeho osud a hlad je vlastne požehnaním... a ďalej si pritom sám pokojne je koláče, no to ďakujem pekne. A presne to autor z môjho pohľadu väčšinu času robil. Ono je však pomerne ľahké iným kázať o tom, ako máte znášať svoje trápenia a kríže... A niečo iné je, keď ich aspoň na chvíľu musíte niesť sám.

Ale možno mu krivdím a keď si eventuálne jeho dielo prečítam inokedy/iná, budem ho vnímať pozitívnejšie. A jasné, aj napriek mojim výhradám naozaj platí, že popri teoretizujúcom a opakujúcom sa balaste tu boli aj myšlienky a postrehy, čo ma zasiahli a dobre podľa mňa popísali prežívanie mnohých (mojich známych) či mňa samej, napríklad:

"Keď nám život uštedrí pár poriadnych rán, chceme, aby bol niekto s nami tak, ako to potrebujeme, a nie tak, ako si on praje. Netúžime po tom, aby sa niekto snažil, aby sme sa cítili lepšie. Také úsilie, akokoľvek dobre mienené, vnímame ako nátlak, ktorý naše trápenie len prehlbuje."

"Šťastní ľudia väčšinou nevedia milovať. Zato radostní áno. Preto musí byť šťastie, príjemné pocity navodené priaznivými okolnosťami, odňaté, aby boli nahradené radosťou. Šťastní ľudia málokedy hľadajú radosť. To, čo majú, im stačí. Ich život stojí na požehnaniach, ktoré si užívajú. Hoci im niekedy na menej šťastných úprimne záleží, väčšinou sa ich hlavný záujem sústreďuje na to, aby nestratili to, čo majú. Nemajú slobodu usilovať sa o krajšie sny."