Rozprávka o lastovičke
Rudolf Dobiáš
Tretiakovi Adamovi sa začínajú letné prázdniny. Čaká ho ale nemilé prekvapenie. Ešte prázdniny ani nezačali, už s otcom cestujú z rodnej dediny do hlavného mesta, kde nikoho nepozná a všetko mu je tam cudzie. Keďže je to rozprávka, nakoniec si nájde aj kamaráta, aj si ako-tak zvykne na nové prostredie. Výpoveď chlapca, ktorý opustil šťastné detstvo prežité v relatívnej slobode, však odkrýva realitu života detí v meste.... celý text
Přidat komentář
Autorovy další knížky
2010 | Básnici za mrežami |
2000 | Zvony a hroby |
2004 | Triedni nepriatelia |
2006 | Mojka, Jojka, Komínová striga a baranček Albert |
1999 | Tajní ľudia |
Ako dieťa som vyrastala na sídlisku. Boli nás vtedy húfy na ulici, také, že kapacita škôlok vtedy Ešte nestačila všetky pojať. Šikanu som nezažila, ale je dosť možné, že medzi chlapcami už vtedy platili nepísané pravidlá.
V lete som pobývala u starej mamy na dedine - a hoci dedko nebol, lebo zomrel, bolo tam oveľa lepšie než v lete doma, na sídlisku. V čase dozrievania letných jabĺk sme so sesternicou boli aj pol d§a vylezené na jabloni a poznali sme to, čo mestské deti ťažko pochopia. Napríklad, že sa jabĺk dá úplne prejesť, hoci sú chutné, sladké, šťavnaté a oči by chceli ešte. Alebo že divé lesné jahody majú onakvejšiu vôňu a chuť ako tie pestované.
Že muchy a komáre sú aj na to, aby lietali lastovičky, a aby pod strechou vychovali mladé. Že voda nemusí tiecť z kohútika, ale naberieš si ju do vedra pri studni. Že dažďovú vodu z odkvapu zachytávaš, aby si mal mäkkú na pranie. Dnes sa to všetko dieťa nenaučí ani na hodinách ekologickej výchovy. Z jedného komára sa ide zblázniť a to, že žihľava nepríjemne pŕhli, zistí až ako dospelák. Kniha ma zaniesla do mojej mladosti a pripomenula mi obrázky z detstva.