Screentime
Noel Janis-Nortonová
Deti a tínedžeri dnes žijú prilepení k obrazovkám. Hra vonku s kamarátmi sa zmenila na hru online a rozhovor tvárou v tvár na chat a písanie správ. Sú rodičia, ktorí presvedčili samých seba, že taká je doba, a že sa s tým nedá veľa urobiť a treba to prijať. Ak medzi nich nepatríte, čítajte ďalej. Vznik tejto knihy podnietili rodičia, ktorí sú frustrovaní, zmätení a majú strach. Cítia, že s počítačmi a mobilmi vo svojich rodinách musia niečo urobiť, ale nevedia čo a ako. Vedia, že používanie digitálnych technológií je pre ich deti a tínedžerov návykové, a preto si hranice ich používania samy určiť nedokážu. V knihe objavíte jednoduché a účinné postupy, prostredníctvom ktorych vaše deti nadobudnú rozumné návyky používania digitálnych technológií. Budú s vami lepšie spolupracovať a viac vás rešpektovať. A znovuobjavia chuť tráviť voľny čas aj mimo obrazovky. Osvojte si postupy v tejto knihe, váš rodinny život vás bude viac tešiť a bude pokojnejší, ľahší a šťastnejší. Noël Janis-Nortonová je odborníčka v oblasti vychovy a vzdelávania so zameraním na problémy učenia sa detí a problémy správania. Má viac než 45-ročnú prax v Británii a Spojenych štátoch ako riaditeľka školy, poradkyňa pre deti so zvláštnymi potrebami, konzultantka rodičov a učiteľov. Pravidelne prednáša na konferenciách, poskytuje odborné rady v televíznych a rozhlasovych programoch a článkoch v novinách a časopisoch. Má dve dospelé deti a šesť vnúčat.... celý text
Přidat komentář
Screentime
"Keď vyčítate svojim deťom, že sú fixované na elektroniku, spomeňte si na časy, keď ste už ako rozumní dospelí vysedávali pred televízorom neskoro do noci- a úplne proti zdravému rozumu- sledovali čosi úplne bezvýznmamné. Alebo na časy, keď vás zvábilo pozrieť "už len jednu vec" na Facebooku alebo video na Youtibe. Ak sa my, zrelí dospelí, akými sme, dáme tak ľahko upútať svetom obrazoviek, len si predstavte o čo vábivejšie to môže byť pre naše deti a tínedžerov."
"Existujú však dva veľmi zásadné dôvody, prečo netreba dovoliť deťom prístup k hrám 18+. Dokonca ani 14- či 15-roční nie sú ešte emocionálne pripravení hrať počítačové hry 18+ najmä preto, lebo súčasná grafika je taká realistická. Napríklad, strekanie krvi z rán vyzerá veľmi realisticky. A práve táto realistickosť stiera emocionálne hranice medzi fantáziou a realitou. Návyky a hodnoty tínedžera sú ešte v pohybe, nie sú ustálené, takže jo možno ľahko ovplyvniť. A je tu ďalšia vec, ktorú treba zvlášť zvážiť. Keď deti vidia, že rodičia ignorujú vekové usmernenia a dovolia im hrať hru pre 18+, je to pre ne veľmi zlý vzor. Vedie ich k tomu, že ano ony nebudú rešpektovať zákon a stratia aj úctu voči rodičom, ktorí sa nechali presvedčiť, aby ignorovali zákon."
"Sociálne média propagujú jav FOMO. Ide o akronym z anglického výrazu "fear of missing out" (strach z toho, že zostanem mimoskupiny). Práve on je v mnohom príčinou, prečo sú mladí ľudia doslova prilepení k mobilom. Naliehavé zvonenie, bzučanie, pípanie a chvenie vytvára dojem, že prichádzajúca správa je súrnejšia ako to, čo sa deje okolo nich práve teraz a dôležitejšia, ako osoba stojaca pri nich. Strach mladého človeka z toho, že soztane mimo toho, čo sa deje s priateľmi či známymi, často vedie k javu, ktorý sa nazýva "over-sharing", prehnanému zdieľaniu a neskôr potom k pocitu straty súkromia."
Je mnoho ďalších skvelých citátov, ktoré by som tu mohla vypichnúť, ale postačia aj tieto tri. Noel Janis-Norton vypracovala výbornú knihu, ktorú by som odporúčala nie len rodičom, ale aj starým rodičom, učiteľom, ... Trefne pomenúva problémy, ponúka konkrétne riešenia a uvádza aj spätnú väzbu od rodičov, ktorí jej metódy vyskúšali a uspeli. Veľmi odporúčam, lebo pri stupni závislosti, nie len mladých ľudí, na telefónoch sa rútime veľmi zlým smerom ...