Šeptuchy
Alena Sabuchová
Podlasí, lesnatá oblast mezi Polskem a Běloruskem, je tak trochu zapomenutý kraj. Dodnes je opředený legendami a mlhami, v nichž žijí na první pohled zvláštní lidé — mají svoji víru, bídu a šeptuchy: ženy, které umějí léčit. Anebo neumějí, ale všichni tomu věří. Příběhem dospívání hrobařovy dcery Doroty v magickém kraji provází čtenáře její nejlepší kamarádka. Fenomén hranic a jejich (ne)překročitelnosti je neodbytný jako refrén devadesátkového hitu z MTV. Svět živých se prolíná se světem mrtvých, křesťanská zbožnost s pohanskou šeptuchářskou tradicí, moderní západní kulturní impulzy splývají s místním folklorem. Hrdinky románu žene nezastavitelná touha odejít, překročit hranici, vymanit se. Ale ať už půjdou kamkoli, zkušenost se životem na periferii si ponesou vždy s sebou.... celý text
Přidat komentář
![pajaroh pajaroh](https://www.databazeknih.cz/img/users/11_/118929/m_pajaroh-zBG.jpg?v=1563526824)
![5 z 5 5 z 5](img/content/ratings/5.png)
Nerada srovnávám spisovatele a raději jim ponechávám jejich jedinečnost, ale autorčin styl mi v tom všem dobrém připomíná mého oblíbeného islandského autora Stefánssona - osudy obyčejně neobyčejných lidí, pohledy do duše, filozofické myšlenky a "mudrování"... - jen namísto severského rozbouřeného ostrova je příběh (příběhy) zasazen do mlhavé pohraniční vesnice. A samozřejmě si zachovává svou příjemnou originalitu. Šeptuchy zde vystupují jako jedny z postav, ale nedivím se, že jejich označení autorka vybrala pro název své knihy - působí tak tiše a tajemně.
Krásné čtení s pomalejším rozjezdem a koncem, který nepustí ani po dočtení.
"Neviem, prečo si všetci myslia, že nájdu po smrti pokoj. Keď ho nenašli pred ňou."
"Predstav si, že by sme všetci dostali, čo by sme chceli. Vieš si predstavit to peklo?"
"Vždy stála tak trochu medzi dvoma svetmi, tak sa jej to dialo, nemala na výber. Za ňou sa kýval les, odkial sa obas ludia nevracali, a pred ňou začínala cesta vedúca medzi ludi, s ktorými sa jej nechcelo žiť. Ktorým nerozumela a oni nerozumeli jej."
![Radka_p Radka_p](https://www.databazeknih.cz/img/users/75_/75613/m_radka-p-P7i.jpg?v=1540891861)
![3 z 5 3 z 5](img/content/ratings/3.png)
Zaujímavá téma knihy, no trochu ma mrzí, že o šeptuchách sa v nej písalo poriadne až od druhej polovici a práve tá ma aj viac zaujala. V prvej polovici knihy som sa nejako strácala, nejako som nevedela prísť na to o čom to má byť a v naopak v tej druhej akoby chytila druhý dych a to už bolo super čítanie. Trochu mi kniha pripomínala Žitkovské bohyne témou, spôsobom ako opisovala obyvateľstvo, prostredím....
![zuzulique zuzulique](https://www.databazeknih.cz/img/users/91_/9124/m_zuzulique-656b8f890a9ec.jpg?v=1701547914)
![5 z 5 5 z 5](img/content/ratings/5.png)
Autorka na pozadí priateľstva dvoch dievčat rozvíja témy legiend a tradíciu liečiteľstva a zaklínania (tzv.šeptúch) či úzku spätosť života živých i mŕtvych v poľskom regióne Podlasie. Všetko toto kontrastuje s modernou dobou, ktorá sa svojimi výdobytkami vkráda do života dedinčanov.
Kniha napísaná neuveriteľne krásnym jazykom, plná ľudského porozumenia, hlbokých myšlienok bez pátosu a láskavého humoru. Teším sa, že ma kniha prekvapila svojím obsahom i formou a že sa urodila v slovenských literárnych kruhoch.
Definitívne som si ňou napravila chuť popri čítaní Trhliny času (Winterson) a Normálnych ľudí (Rooney).
"Každý sa snažil, ako vedel. Je jednoduché hovoriť, že život nie je jednoduchý. Akosi sa to očakáva. Ľudia na uliciach, kde asfalt nedunel autami, ale iba krokmi tých, čo išli pred vami; v lesoch, kde sa zbierali huby; v záhradách, kde sa pestovali maliny, susedia si cez plot podávali syr a klobásu a po večeroch si líhali s vlastnou biedou, o tom vedeli dosť. Napriek tomu každý rok vyčkávali jar, čakali na návrativšie bociany, ženy si nechávali narásť vlasy a piekli nové koláče, čo nosili ochutnať na Lavičku žialiacich. Smútok sa po večeroch menil na hmlu, ktorá sa pomaly plazila pomedzi stromy a ráno sa menila na rosu. Občas ju niekto zneužil, aby porobil susedovi, ale taký už je život, takí sme."
![erik385 erik385](https://www.databazeknih.cz/img/users/22_/226637/m_226637-9Qh.jpg?v=1525296138)
![4 z 5 4 z 5](img/content/ratings/4.png)
Nostalgické, smutné, pravdivé, zároven správne cynické a humorné... A skvelo napísané.....len tých životných právd a filozofických úvah sa mi občas zdalo príliš veľa... niekedy by mi stačilo len sledovať príbeh, tých hlbokomyseľných myšlienok polopate popísaných, zas toľko nepotrebujem, ale inak klobúk dolu!
![Dani25 Dani25](https://www.databazeknih.cz/img/users/12_/121131/m_dani25.jpg?v=1736185365)
![5 z 5 5 z 5](img/content/ratings/5.png)
Tak toto bolo krásne čítanie. Koľko nádherných a pravdivých myšlienok. Život z pohladu dvoch dievčat vyrastajúcich v časti Podlasie. Odporúčam. “Raz voláme po spravodlivosti, potom zase po odpustení, ale vždy presne vieme, čo by sa komu malo ujsť, koho by nemal minúť trest, komu by malo byť odpustené. Rozdávali by sme tresty na gramáž, viedli by sme samoobsluhu spravodlivých a verili by sme, že môžeme. A že máme viac než nekonečno možností veriť, že sa nemýlime. Možno raz budeme veľmi prekvapení, keď sa dozvieme pravdu."
Myslel som, že to bude o šeptuchách, ale ono nie, tak nadmieru ľudské dielko z takej netušenej strany som naozaj neočakával. Milujem takétohľa knihy, aj k slzám sa priznám.