Severné more
Katarína Vargová
Anna zo dňa na deň odchádza do Británie, zamestná sa ako čašníčka a nasťahuje sa k mlčanlivému rybárovi Sketchovi.Pomalé a tiché dni naruší nová spolubývajúca, excentrická fotografka Sabrina. Novovzniknutý vzťahový trojuholník ponúkne Anne nový pohľad na jej predchádzajúcu známosť a otvorí tajomstvá z minulosti. Nečakaný návrat na Slovensko ju prinúti čeliť veciam, pred ktorými utekala. Poetický príbeh mladej ženy otvára témy zdravých aj toxických vzťahov, hľadania a nachádzania samého seba. Nad tým všetkým hučí Severné more. Nehostinné, nepriateľské a rozbúrené, no zároveň magické a priťahujúce.... celý text
Přidat komentář
Počúvala som audio. Nečítala som anotáciu, takže som nevedela o čom bude. Popravde nevytvorila som si vzťah s hlavnou postavou aj keď mi jej bolo ľúto, že ju ani najbližšia rodina nechápala a nepodporila. Nemala sa komu zdôveriť a bola so svojimi pocitmi sama. Vadil mi aj ten náhly prechod z Británie na Slovensko.
Na to, aká to bola rozsahom útla knižka, mi ostane v hlave ešte asi dlho. Je tu opísaný zúfalý a toxický vzťah, aký mala hlavná hrdinka dlhých osem rokov, do toho všetkého ako posledná kvapka je jej nepodporujúca rodina a nemožnosť nadviazať nové vzťahy, lebo nemala ukončený ten pôvodný... no, neviem ako iným, ale mne sa to čítalo veľmi ťažko a bolestivo. Anna uniká pred narcistickým a manipulatívnym mužom do zahraničia, a aj keď sa neskôr zase vracia späť domov, už si hľadá zamestnanie a hlavne bývanie mimo dosahu rodiny. No svoje zranenia si nesie so sebou a nedokáže sa otvoriť novým vzťahom. Veľmi bezprostredné bolo opísané prostredie malej dedinskej školy, kde sa každý s kažným pozná, kde hovoria nárečím, a kde je plno detí s diagnózami. Aničke som tak nejak držala palce, nech si nájde tam nejakú spriaznenú dušu, alebo aspoň nájde pokoj a nejakým spôsobom sa vyrovná s tým, čo prežila. Priala som si pomstu a verejnú hanbu tomu hnusákovi. Neskončilo to úplne podľa mojich očakávaní, tak ako sám život nie je rozprávkou, ale Anna sa posunula ďalej a aj táto skúsenosť bola na niečo dobrá.
Asi to teraz neopisujem úplne výstižne, ale napriek tej ťaživej atmosfére to bolo písané s veľkou ľahkosťou a zručnosťou. Autorka nepotrebuje siahodlhé niekoľkostránkové opisy, ja som v jej scénach presne cítila tie vône a chlad, aj očakávanie. Píše skvele. Scéna pri Severnom mori, kam by sa raz chcela vrátiť, či so žiakom, ktorý rozrúbal dvere sekerou, všetko to malo svoj pôvab.
Jednoznačne odporúčam.
Autorka sa s témou vyhrala veľmi šikovne. Je to presne také, aké to zrejme chcelo byť.
Kiežby takéto Aničky boli iba v knihách...