Shakespearovy historické hry
Zdeněk Stříbrný

Shakespeare byl největší z mistrů, kteří přejali pochodeň renesance na sever od Alp. Díky svému géniu, čerpajícímu sílu z génia celého anglického národa, dal jí zazářit novým plamenem. V díle Shakespearově vpravdě došlo k obrození kultury pohasínající v odtrženosti od lidu, k opětnému sjednocení s lidem, ke skvělé renesanci renesance.... celý text
Přidat komentář

02.05.2012

Výborný odborný text o Shakespearových historických hrách. Nejen interpretace, ale taky historické detaily a zajímavosti.
Autorovy další knížky
1987 | ![]() |
1979 | ![]() |
1987 | ![]() |
2003 | ![]() |
1964 | ![]() |
Stříbrný sa tu, pochopiteľne, nevyhol dobovým marxistickým interpretáciám a konceptom, ale na 50. roky (aj keď v čase istého odmäku) ide až o prekvapivo slobodomyseľné dielo, ktoré sa vyhýba akémukoľvek dogmatizmu a rigídnosti. Doba tomu teda vôbec neuškodila ba možno naopak. "Ľudovo-demokratický" pohľad na svet umožnil Stříbrnému zamerať sa na menej skúmané prúdy v Shakespearovej tvorbe - na ľudovosť, ľudové piesne a balady a na postavu "ľudu". Veľmi pekne tu ukazuje, ako práve "ľud" v podobe rodiaceho sa anglického národného cítenia (ktoré súvisí s náboženskou, politickou i geografickou osamelosťou) pozitívne vplýval na Shakespearov humanizmus a následne i na tvorbu. Ukazuje tu teda Shakespeara ako bytostného realistu, ktorý sa snaží "nastaviť prírode (a národu) zrkadlo" a aj preto vytvára také skutočné postavy, aj preto sú jeho hry také hlboko ľudské a aj preto dokáže zjemňovať a poľudšťovať dobovú propagandu, predsudky atď.
Stříbrný tu zároveň ponúka veľmi poučené historické čítanie, kde vsádza hry a interpretuje ich podľa doby vzniku a dobovej alžbetínskej ideológie, čím opäť vytvára zaujímavý interpretačný rámec. Rozhodne odporúčam.